Viliam Sokolík študoval v rokoch 1939 – 1947 na gymnáziu v Martine, 1947 na Vysokej škole politickej a sociálnej v Prahe, 1947 – 1952 na Ev. bohosloveckej fakulte, 1962 – 1964 knihovedu a vedecké informácie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1952 – 1954 ev. kaplán na Starej Turej, 1954 – 1958 farár vo Vysokých Tatrách, 1958 – 1991 ako pracovník Matice slovenskej pôsobil v Bibliografickom oddelení (1958 – 1959), Knihovednom oddelení (1959 – 1961), vo Vydavateľstve (1961 – 1965), napokon vedúci Fotodokumentačného oddelenia v Archíve literatúry a umenia (1965 – 1991), od roku 1991 žije na dôchodku v Martine. Venoval sa kultúrnej histórii, autor diela Z bojov o pokladnicu slovenskej kultúry (1966); na vydanie pripravil vzájomnú korešpondenciu Ľ. V. Riznera a A. Kmeťa (1970 – 1984); monografiu Peter Jilemnický – novinár a redaktor komunistických novín a časopisov (1971); práce Nepísané pamiatky Matice slovenskej (1972); zostavil a základnými štúdiami vyplnil zborník Obrazový archív 1 – 2 (1989 – 1994), pripravil viacero fotosúborov slovenských spisovateľov (P. J. Šafárik, J. Kalinčiak, J. Kráľ, J. Palárik, M. Kukučín, Ľ. Podjavorinská). Popri amatérskej maľbe sa venoval aj básnickej tvorbe, vydal básnickú skladbu ܲٱԾ(1999); autobiografické črty majú básnické zbierky Fragmenty tatranskej epištoly (2000),Z mojej studne (2001),Ozveny srdca (2002),Moje melódie (2004) a V zajatí klávesov (2005).
