��������

Vitalij Konopelec absolvoval v roku 1966 strednú školu, 1971 literárnu vedu a prekladateľstvo na Filozofickej fakulte Št. univerzity T. H. Ševčenka v Kyjeve. V roku 1977 sa vysťahoval na Slovensko, kde sprvu pôsobil ako redaktor ukrajinského štúdia Čs. rozhlasu v Prešove, potom vychovávateľ v Dome mládeže pri Strednej priemyselnej škole v Bardejove. Literárne činný v časopisoch Literaturna Ukrajina a Moloď Ukrajiny, venoval sa najmä tvorbe poézie, autor intímne ladených lyrických veršov, sústredil ich do básnickej zbierky Zerňa (1987), za ktorú získal v roku 1987 Cenu I. Franka. Pri príležitosti svojich päťdesiatin vydal poetickú bibliofíliu Žyvu… (1998). Pre deti napísal súbor básničiek a rečňovaniek s motívmi prírody Koni-konyky (1985) a Syňa pava (1988), veršovanú rozprávku Pro Karasia Čudasia (1989). Autor antológie ukrajinskej poézie Zaspivajmo sobi (1994). Prekladateľ slovenskej poézie do ukrajinčiny, knižne pripravil výber z diela M. Rúfusa Verše (Vybrani tvory, 1991), preložil verše I. Kraska Čierna svieca (Čorna svička, 1995), J. Smreka Zo zlatej fantázie (Iz zolotoji fantaziji, 1996) a prózu I. Hudeca Báje a mýty starých Slovanov (Lehendy i mity starych slav’jan, 1996). Problematikou prekladateľstva sa zaoberal aj vo viacerých teoretických príspevkoch.