Vladimír Bahna študoval v okoch 1930 – 1934 na Škole umeleckých remesiel v Bratislave. V rokoch 1930 – 1940 typograf v tlačiarni Unia, potom redaktor časopisu Nové Slovensko, dvojtýždenníka Film a bulletinu spoločnosti Nástup v Bratislave, 1945 tlačový referent a redaktor časopisu Pohronec, 1946 – 1947 dramaturg, 1948 – 1952 režisér Dokumentárneho filmu, 1952 – 1977 režisér, scenárista, začas riaditeľ Štúdia hraných filmov v Bratislave. Popredný filmový režisér, scenárista, publicista a organizátor. V literárnych začiatkoch publikoval básne, rozprávky a články v novinách a časopisoch. Autor prozaicky ladených knižiek Tragika ruží, Rozprávka o chlapcovi a rotačke (obe 1934). Neskôr sa literárne odmlčal, po vojne ako dramaturg a režisér sa venoval písaniu scenárov a realizácii filmov podľa diel slov. spisovateľov. Debutoval dielom Pole neorané (1953) podľa románu P. Jilemnického a scenára V. Mináča. Na námet V. Mináča nakrútil aj film Žena z vrchov (1955). Na motívy Kalinčiakovej Reštaurácie nakrútil film Zemianska česť (1957), historický príbeh z prostredia Trnavy 18. stor. Posledná bosorka (1957), podľa poviedky Ľ. Zubka realizoval film Skrytý prameň (1973) o Majstrovi Pavlovi z Levoče. K tematike druhej svetovej vojny sa vrátil filmami ʰᲹ(1961),Námestie svätej Alžbety (1965),Stopy v Sitne (1968) . Pre televíziu vytvoril film podľa novely D. Chrobáka Návrat Ondreja Baláža a podľa divadelnej hry J. Hollého film Geľo Sebechlebský a grotesku Slnečný kúpeľ podľa J. Jesenského. Na základe trilógie V. Mináča ұԱávytvoril r. 1969 rovnomenný trojdielny televízny seriál. Venoval sa aj filmovej publicistike (v časopisoch Kinema, Náš film, Kino, Film a divadlo a i.) a prekladu odborných prác.
