Vladimír Ladislav Hurban

4. 4. 1883
Martin
—&𳾲; 26. 10. 1949
Praha (Česko)
Pseudonym:
Erik, VHS, V. H. S., Vladimír Hurban Svetozárov, Svetozár
ŽáԱ:
dráma, editorská činnosť, literatúra faktu, próza

Životopis autora

Vladimír Ladislav Hurban študoval v rokoch 1893 – 1897 na evanjelickom lýceu v Bratislave, 1897 – 1902 na gymnáziu v Hodoníne, 1902 – 1907 na technikách vo Viedni a v Brne. Od roku 1907 bol novinár vo Viedni, v Budapešti a v Martine, 1909 – 1914 profesor vo vojenskom ústave a tlmočník ruskej armády vo Varšave. Po vypuknutí prvej svetovej vojny slúžil ako dobrovoľník v ruskej armáde, štábny tlmočník v Haliči a v Prusku, od roku 1916 účastník prvého čs. zahraničného odboja v Petrohrade, 1917 vstúpil do čs. légií v Rusku. V rokoch 1918 – 1921 čs. vojenský atašé v USA, 1921 sa vrátil do ČSR, 1921 – 1924 plukovník čs. armády v Prahe a v Bratislave, od roku 1924 pôsobil v diplomatických službách, 1924 – 1930 charge d’affaires na č. vyslanectve v Káhire, 1930 – 1936 vyslanec vo Švédsku, v Nórsku a v Litve so sídlom v Štokholme, od roku 1936 vo Washingtone, 1946 – 1947 námestník ministra zahraničných vecí ČR v Prahe, 1947 penzionovaný. Slovenský i český politik a diplomat čechoslovakistickej orientácie, ktorý sa v období 1908 – 1914 intenzívne venoval aj literárnej činnosti. Časopisecky publikovanou básnickou tvorbou sa zaradil do prúdu Slovenskej moderny. Autor cestopisnej skice Výlet do poľských Tatier (1904), divadelnej hry վԴdz(1908), zostavovateľ komentovanej národno-obrannej publikácie Černovský proces (1908), memoárovej štúdie Púť do Aulestadu (1932), venovanej pamiatke B. Bjørnsona. Prekladal z Bjørnsonovej tvorby, ako aj z diel ďalších svetových autorov (J. W. Goethe, E. Rostand, Li-tai-Po).