Zbierka Anjeli je najmä hľadaním východísk znepokoja, ktorý zmieta mladého človeka (Mihálik napísal zbierku ako dvadsaťročný), aúsilím onájdenie jeho hodnotovej orientácie. Lyrický subjekt Mihálikovej poézie spočiatku hľadá najvyššiu autoritu, oporu ipomoc vnadpozemských transcendentných sférach, teda primárne vBohu, apotom vanjelskych bytostiach, štylizovaných do najrozličnejších podôb. Táto orientácia sa však postupne mení atransformuje.
Miloslav Vojtech
Jeho Orfeus je však Orfeom súčasným, pretože ním fixuje aktuálne mravné problémy dneška, najmä protiklad lásky azmyslovosti, ideálu areality.
Pavol Plutko
Básnik odmieta pretvárku, klam isebaklam. Je to čistý, rýdzi cit ajasný ľudský vzťah. Jeho prudká duša zavrhuje egoizmus, plytkosť, nepeknú hru, pseudomorálku. Citová dráma je zložitejšia arozmernejšia, než by sa dala vtesnať do nejakej schémy. Komplikujú ju rozličné vnútorné ivonkajšie momenty, rozpory, náhodnosti, postoje lyrického subjektu. Niekde pôsobí zveličenie, niekde redukcia.
Ján Gregorec
Z Mihálikovho širokého tematického poľa nemožno vylúčiť erotizmus. Často vystupuje rad argumentov za to, aby sa Mihálikova ľúbostná poézia (...) vynímala– aj ztradície– ako neohraničený priestor skoro výtržností prenikavej racionality ajej odnoží: ironickosti, sarkazmu, satirizmu, pamfletickosti, šľahavej asebazničujúcej analytickosti. Taká je imyšlienková atmosféra ajej napätia vdielach Útek za Orfeom aAppassionata: vMihálikových lexikónoch modernej básnickej erotickej filozofie.
Pavol Števček
