ղľáԾ
Ars poetica Bratislava 26. – 30. septembra 2007
Margret Kreidl (1964) sa narodila v Salzburgu. Píše divadelné hry, poéziu i prózu. Vydala Ich bin eine Königin (Som kráľovná, 1996), In allen Einzelheiten. (So všetkými detailmi, 1998), Süße Büsche (Sladké krovie, 1999), Laute Paare (Hlučné páry, 2002), Mitten ins Herz (Stredom srdca, 2005). Mnoho jej diel bolo inscenovaných (Berlín, Amsterdam, Graz, Viedeň, Linz) a preložených do slovinčiny, francúzštiny, aj hebrejčiny. Žije vo Viedni.
Vknihe Schnelle Schüsse (Rýchle strely) narušuje tradičnú formu aobsahové frázy naratívnych vzorcov triviálnej literatúry zjej vnútra. Kreidl sa stavia proti neuvedomovaným jazykovým schémam, tzv. „rečovému designu“, aproti všadeprítomnému, všeobsiahlemu javu sebaprezentácie aodcudzenia sa rodov. Autorka nenapĺňa invarianty žánrov vich „čistej“ podobe, pretože jej texty stoja na pomedzí poézie, prózy adrámy. Spomedzi umeleckých vplyvov na svoje texty priznáva inšpiráciu ruskou avantgardou, tvorbou Gertrúdy Steinovej, Marguerite Durasovej, Raymonda Queneaua, Bertolda Brechta, ale aj Gerharda Rühma. Margret Kreidl pociťuje spriaznenosť so skupinou OuLiPo (Ouvroir de Littérature Potentielle – Dielňa potenciálnej literatúry), ktorú vroku 1960 založili Queneau amatematik Franois Le Lionnais na výskum možností literatúry vedeckými aexperimentálnymi metódami. Ovýnimočnosti Kreidlovej diela vypovedá ifakt, že vpublikácii venovanej 101. výročiu narodenia Samuela Becketta sa objavil ijej text Minidráma skrátkymi absurdnými dialógmi.
Spoetkou sa môžete stretnúť 26. septembra o 19.00 vdivadelnej sále na Námestí SNP 12 vBratislave
Rýchle strely
1
Žiarivožltá ženská topánka. Fľakaté orchidey
na vlhkých miestach. Vysoké húštiny papradia. Na brehu
sa modro trblietajú vážky. Lesné jazero. Margaréta
má veľké, úzko krojené, zelené morské oči. Horská
bystrina pení. Margaréta a jej svetlé mokré vlasy.
Tmavovlasý nevlastný brat. Na divej lúke stojí
traslica. Urastený tmavovlasý nevlastný brat. Vzduch
je studený avlhký. Margaréta si upevní uvoľnený
zlatý prameň. Nevlastný brat vytiahne ihly
zvlasov-nespratníkov a ony vhodvábnych vlnách
padajú na plecia. Margaréta si vzdychne.Výstrel.
2
Veľkolisté trvalky apapradia. Machom husto
pokryté kmene stromov. Lesná praslička,
močiarne záružlie. Pôda je mäkká, teplá avlhká.
Mach. Vzdychá. á. Zatvára oči. Skláňa sa
nadeň. Má dlhé tmavé vlasy aveľké čierne oči.
Oči. To sú černice. Atie ústa, ústa sú také
červené. Zrelá čerešňa. A líca, tie líca. Dve
broskyne. Atie prsia, stehná. Tie pery. Vzdychne.
á. Olizne si pery. Výstrel. Kričí. Otvára oči.
á.
3
On prestiera na lúke veľkú červenú šatku. Ona si sadá.
Lúčna pôda je mäkká. Sadne si aj on. Husté bozky,
vlhké miesta. Ona vzdychá. Steblá trstiny, húštie. Ona
stane. Voda vbažine sa černie. Šepká. Mach.
Temný mach stŕstím abielymi leknami. Stále šepká
asadá si. On vstane. Hovorí nahlas, pomaly azreteľne.
Zelené pasienky atienisté lesy, mohutné lesy, tiché
aosamelé. Ona stále šepká. Strmé vrchy, vrchol na vrchole,
ľadovcové kotliny jedna na druhej, divoké hroty hrebeňov
askalné ihly. Kvitnúce rododendrony. Stále vzdychá. Výstrel.
Oblaky na večernej oblohe.
Preložila Ľubica Somolayová.
zdroj: Ateliér Pluto
