ղľáԾ
Rekapitulácia osobného aprofesionálneho života Ľubomíra Feldeka.
Anna Lara & Ľubomír Feldek: Hop alebo trop. Rozhovor s dramatikom
Bratislava: Slovart, 2021
Názov rozpomienok Ľubomíra Feldeka zrkadlí jeho profesionálnu cestu, na ktorej sa (ne)dobrovoľne stretal sľuďmi rôzneho spektra. Viacerých vrozhovore sdcérou spomína, mnohých zamlčuje, v jeho pohľade na minulosť necítiť zášť ani vtedy, keď hovorí ootcovi, odsúdenom koncom päťdesiatych rokov vinscenovaných bábkových procesoch, osvojich zakázaných rukopisoch, zošrotovanej knihe, práci vtovárni vo výrobe ainých skutočnostiach, ktoré zákonite ovplyvňovali život celej jeho rodiny. Osobné ivšeobecné otázky dcéry Anny Lary sú také zasvätené, že miestami vzbudzujú dojem akéhosi alter ega pomyselnej Feldekovej hry.
Kniha vtvrdej väzbe je rozsiahla, no čítanie vyše troch stoviek strán neunavuje. Autori ju rozčlenili na dvadsaťsedem kapitol(iek), poslednou je dosiaľ nezverejnená krátka hra vštyroch dejstvách sešte kratším epilógom apost scriptom nazvaná DzԳٳܳčԱ (žeby slovenský obraz hry nervov avýdrže zo zákulisia druhého neodohraného šachového zápasu omajstra sveta vReykjaviku vjúli 1972?). Mnohé Feldekove pôvodné divadelné texty apreklady vyšli knižne, niektoré sú sprístupnené online vZlatom fonde denníka Sme (ktorý vznikal aj vspolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV). Oviacerých znich vrozhovore padne zmienka či už vkontexte ich vzniku, alebo ich cesty na javisko, ktorá nebola vždy jednoduchá. Vknihe sú zakomponované aj listy jeho manželky dcére herečke do Nemecka, zktorého sa čitateľ dozvedá oich živote vPrahe ao prvých hereckých skúsenostiach na scénepražského profesionálneho divadla.
O básni Herci
Feldek vspomienkach postupuje lineárne, osvetľuje vzťahy asúvislosti tak, že upúta aj záujemcu zprostredia mimo kultúrnej obce. Rozhovor je popretkávaný myšlienkami zo Shakespeara a jeho hier, osvetľujúc tak situácie, oktorých spisovateľ hovorí aktoré odzrkadľujú jeho celoživotné myslenie. Primeraný dobe, ostrý, pichľavý verš či dialóg boli vminulosti príčinou nejedného sporu sbásnikom adramatikom vis-à-vis či za chrbtom a niektoré znich sa včase reálneho socializmu dostali nielen na stôl vtedajšieho ministra kultúry Miroslava Válka, ktorý mal pochopenie pre zakladateľa tzv. Trnavskej skupiny básnikov, ale aj do budovy ÚV KSS na Hlbokej ulici.
Nevedno, čo bolo poslednou kvapkou na napísanie básne Herci, zverejnenej vsatirickom týždenníku Roháč,ktorá tak nahnevala hercov, že Ladislav Chudík sa knej vrátil ešte aj vjednom rozhovore v21. storočí. Herci hrajúci vo Feldekových hrách sa právom cítili ukrivdení; vztiahli spisovateľovo zvolanie „Beda národu, ktorému mysliteľov nahradili herci“ na seba, neuvedomiac si, že môže ísť aj otých, ktorí hrajú predpísané roly vpolitike. Válek podľa Feldeka pochopil, že to bolo (aj) oňom.
V divadlách
Hoci po úvodných minikapitolkách oinšpirácii v rôznych miestach, kde žil, je rozprávanie zamerané na divadlo, zo súpisu jeho dramatických prác si uvedomíme, že väčšia časť tejto tvorby vznikla až po roku 1989, keď divadlá avydavateľstvá už nemuseli čakať na lektorské posudky (vminulosti neraz zamerané na ideovosť hry). Niežeby tie zo 70. rokov boli menej kvalitné či príťažlivé, naopak. Veď jeho texty pre bábkové divadlo (pozor, nepísal scenáre pre zmanipulované súdne procesy) sú vtipné, hravé, rozvíjajú detskú fantáziu aobohacujú aj dospelého diváka, najznámejšie nich sú jeho hry oBotafogovi.
Spisovateľ,prekladateľ aredaktor Ľubomír Feldek sa vtom období neprofiloval ako dramatik či divadelník. Hrdo sa hlási kspolupráci sNovou scénou (ako prvý ho na preklady libriet muzikálov nahovoril jeho dramaturg aԱô riaditeľ Dalibor Heger) as inými slovenskými divadlami, pričom nezabudne menovite vyzdvihnúť tých, sktorými si rozumel aktorí pomohli jeho dielam dostať sa na javisko.
Až na pár výnimiek si nevšíma ich inscenačný tvar, obchádza aj divadelnú kritiku, nie je v hľadáčiku jeho záujmu. Tou je zadný vchod divadla, nasávanie atmosféry, práca dramaturga (Poetický súbor Novej scény, vrovnakom čase tam pôsobil aj Jaroslav Filip), dočasný post riaditeľa formujúceho sa Divadla Aréna, na ktorý po ňom nastúpil očakávaný Milan Sládek, keď znovu získal štátne občianstvo, taktne zamlčiac mnohé problémy, ktoré vyústili do Sládkovho návratu do zahraničia.
Blúdiaci Holanďan
Knihou sa vinie motív blúdiaceho Holanďana – metafory básnikovho života, cestujúceho srodičmi na miesta ich „vysídlenia“, pohybujúceho sa medzi Bratislavou aŽilinou či Oravou, rodným miestom jeho manželky azávodom Tesla Orava, či medzi Slovenskom aspolovice rodnou českou krajinou, konkrétne Prahou, lež aj hľadajúceho témy aautora prebiehajúceho medzi nimi. Od ľahších, odkazujúc na mýty slovenské, akými je Jánošík podľa Vivaldiho, Աô Zdreva vyrezané (ňou sa rozhodol zasúťažiť si shravou formou Bryllovej poetiky poľského muzikálu Na skle maľované ), až po Nepolepšeného svätca olekárovi, katolíckom disidentovi Silvestrovi Krčmérym, jednom zmnohých týraných a väznených za svoje presvedčenie.
Básnik spomína na kaviarenské stretávania velikánov slovenskej poézie (bratislavská Štefánka), do noci predĺžené obedy či stretnutia vKlube spisovateľov na dnešnej Laurinskej pripamätúva len úchytkom pri dvoch-troch dôležitých udalostiach, zastavuje sa pri vzniku Klubu priateľov českej kultúry, prezrádza jeho prvého plateného zamestnanca, v tom čase bez miesta, Ladislava Snopka. Vzácne sú jeho výpovede ovzniku viacerých prekladov (napríklad Sofoklova Antigona), ale aj o napísaní niektorých hier. Zastavme sa pri úš, ktorú uviedol činoherný súbor SND vdecembri 1988. Pôvodne mal preložiť Molièrovho Mizantropa, no napísal vlastný text smizantropom Alcestom. Inscenácia odzrkadľovala súčasnosť asčasti predikovala budúcnosť, ktorá sa roku 1989 stala reálnou.
Ľubomír Feldek pri rozprávaní o novembri 1989 spomína najmä priateľa Miroslava Cipára, ktorého kresbami je sčasti ilustrovaná aj kniha, aďalších výtvarníkov či architektov. Zaujímavá je informácia o vzniku Divadla Aréna, čo vlastne vyprovokoval jeho ďalší priateľ František Mikloško už vo funkcii predsedu Slovenskej národnej rady. Bol to jeho nápad dotiahnuť späť domov míma Milana Sládka a nájsť pre neho „strechu“, t. j. budovu pre nové divadlo. Atak sa začala cesta hľadania sarchitektom Štefanom Svetkom, tak vznikla myšlienka navrátenia budovy zmajetku televízie divadelníkom, kde dakedy hrával okrem iných aj Max Reinhardt.
Nenaplnená predpoveď
Ten, čo chytí do ruky knihu Hop alebo trop, sa knej isto bude navracať. Je totiž nasýtená takým množstvom informácií vrôznych kontextoch, ktoré nemusia byť najmä pre mladších čitateľov hneď zrozumiteľné. Tí starší vnej možno budú hľadať možno sebareflexiu niektorých Feldekových činov aj do roku 1989. Dajú sa však nájsť vjeho básňach aprekladoch, vdiskusných príspevkoch na zjazdoch spisovateľov, v protestných listoch adresovaných rôznym orgánom a organizáciám.
Osud je kĽubomírovi Feldekovi vposledných desaťročiach milostivý, nenaplnila sa Válkova predpoveď, ukrytá do bonmotu po príspevku na konferencii kčasopisu Slovenské pohľady na jar 1989: „Začal si Udvoch koček askončíš Udvoch levov.“ Našťastie po interview sJevgenijom Jevtušenkom vpražskej vinárni neskončil ani tam, ani na Februárke.
Anna Lara & Ľubomír Feldek: Hop alebo trop. Rozhovor sdramatikom
Bratislava: Slovart, 2021
Dagmar Podmaková (1953)
Vedeckápracovníčka Ústavu divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umeníSAV. Venovala sa prevažne divadelnej kritike, vposledných dvoch decéniách sa sústreďuje na štúdie oslovenskom aruskom divadle. Autorka viacerých samostatných a kolektívnych monografií doma avzahraničí.
Foto archív Ľ. Feldeka
Traja básnici zTrnavskej skupiny – Ján Stacho, Jozef Mihalkovič aĽubomír Feldek (1957).
