ղľáԾ
Víťazná kniha poviedok Stanislava Rakúsa z roku 2022 v interpretácii Magdolny Balogh a Radoslava Passiu.
Maďarská prekladateľka Magdolna Balogh pracuje vrezidenčnom dome Trojica Air vBanskej Štiavnici po prvýkrát. Podľa jej vlastných slov si zbierku ĽúٴDzپDzť vybrala preto, lebo predstavuje vrchol autorského literárneho umenia. O ďalších motiváciách jej voľby, opotrebe predstaviť Stanislava Rakúsa maďarskému publiku vširších súvislostiach, otexte samom i onapínavej práci na jeho preklade sa pre zdravotnú indispozíciu autora pozhovára sRadoslavom Passiom. Jeho vhľad ivnútorná spriaznenosť sautorom sú zárukou zaujímavého rozhovoru, ktorý bude aj tentoraz moderovať Dado Nagy.
Video nájdete v pondelok o19:00 h na našom .
TROJICA AIR je od roku 2020 rezidenciou pre prekladateľov a prekladateľky slovenskej literatúry do cudzích jazykov
Magdolna Balogh pochádza zmaďarského Dombóváru. Po absolvovaní štúdia na
Univerzite vSegedíne vodbore mad’arčina-ruština špeciálne zameranom na komparatistiku, sa venovala pedagogickej činnosti avedeckej práci vbudapeštianskom Výskumnom centre humanitných štúdií. Jej literárnovedecké práce sa venujú dejinám ametodológii literárnej komparatistiky, dejinám stredoeurópskych literatúr.
Je autorkou monografií o literatúre katastrofizmu v Strednej a Východnej Európe (1993) a zbierok štúdii s názvom Rabul ejtett értelmek /Zotročené mysle, 2017/. Zároveň sa ako spoluautorka aredaktorka podieľala na viacerých literárnovedných štúdiách.
Vmaďarčine vyšli vjej preklade teoretické diela Adama Bžocha a Jozefa Tancera. Preklad publikácie Radoslava Passiu aIvany Taranenkovej oslovenskej literatúre 21. storočia Hľadanie súčasnosti nateraz hľadá svojho vydavateľa. Vrenomovaných časopisoch jej zároveň vychádzajú preklady štúdií ďalších významných slovenských literárnych vedcov Petra Zajaca, Róberta Gáfrika ai.
Okrem prekladov sa venuje aj recenziám súčasnej slovenskej a pol’skej literatúry (v kultúrnom týždenníku Magyar Narancs). Prekladá z pol’ského, slovenského, ruského, českého jazyka.
Stanislav Rakús je slovenský prozaik, literárny vedec a vysokoškolský profesor pôvodom zTrnavy. Vysokoškolské štúdium slovenčiny aruštiny absolvoval na Vysokej škole pedagogickej vPrešove. Vo Východoslovenskom kraji pôsobil aj neskôr ako stredoškolský pedagóg avrokoch 1966 – 1968 ako externý dramaturg Štátneho bábkového divadla vKošiciach. Od roku 1969 pracoval na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity a v roku 1996 tam získal najvyššiu vedeckú hodnosť doktora vied. Publikovať začal v 60. rokoch, keď mu vyšli nielen krátke prózy a novela, ale aj recenzie, články o literatúre a literárnovedné štúdie vo viacerých časopisoch (Slovenské pohľady, Mladá tvorba, Romboid ai.). V literárnovednej oblasti sa venuje najmä problematike modernej slovenskej prózy. Vtejto oblasti vydal viacero kníh: Próza a skutočnosť (1982), Epické postoje (1988), Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou (1993), Poetika prozaického textu (1995), Z rozprávaní, úvah a rozhovorov (2003), Hovoriť niečím iným (2010) a Medzi látkou a témou (2011). Zároveň publikoval prozaické diela: ŽDzá (1976), Pieseň o studničnej vode (1979), Mačacia krajina (1986), Temporálne poznámky (1993), Nenapísaný román (2004), Excentrická univerzita (2008), Telegram (2009), Fáza uvoľnenia (2013) aText adielo (2019). Jeho najnovšia kniha ĽúٴDzپDzť (2021) je súbor próz, v ktorých uplatňuje nový typ poetiky. Mnohé jehopublikácie boli preložené do viacerých jazykov a niektoré prózy poslúžili aj ako predloha na filmové spracovanie. V súčasnosti je emeritným profesorom na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Žije vKošiciach.
Radoslav Passia (1977) vyštudoval slovenský jazyk a literatúru a estetiku na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, doktorát získal na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe (2012). Pôsobí ako samostatný vedecký pracovník (senior researcher) Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Hlavné oblasti jeho výskumu sú areálové a urbanistické štúdie, geopoetika, súčasná slovenská literatúra v stredoeurópskom kontexte a spoločenské kontexty literatúry.
Pôsobil ako šéfredaktor literárneho časopisu Romboid (2010-2015) a Knižná revue (2019-2020), je spoluzakladateľom a redaktorom online kritického magazínu plav.sk aliterárne dianie pravidelne komentuje na Rádiu Devín – kultúrnom okruhu Slovenskej televízie arozhlasu.
Výber z knižných publikácií: Hľadanie súčasnosti. Slovenská literatúra začiatku 21. storočia (2014), Na hranici : slovenská literatúra a východokarpatský hraničný areál (2014), Deväť životov. Rozhovory o preklade a literárnom živote (ed. polu sG. Magová2015), Muž, žena, dieťa: súčasná slovenská próza (zost. Budapešť, 2016), Literárne krajiny Bratislavy. Obraz mesta po roku 1918 (ed. spolu sV. Barborík, 2023)
a Mesto Banská Štiavnica ponúkajú každý rok jedenásť rezidenčných pobytov. Aj vroku 2024 bol projekt TROJICA AIR podporený finančným príspevkom z Fondu LITA. Autormi loga Trojica Air sú Palo a Janka Bálik.
