ղľáԾ
Domáce práce Juliany Sokolovej v preklade do maďarčiny.
Precízne pozorovania každodennosti, hľadanie koreňov vecí, vnútorné napätia, ktoré sa ukrývajú za bežnými gestami, aj intímna skúsenosť ženského sveta – to všetko ponúka kniha Domáce práce Juliany Sokolovej, ktorú si pre svoj rezidenčný preklad v projekte Trojica Air vybrala maďarská prekladateľka Tünde Mészáros. Skúsená prekladateľka súčasnej slovenskej literatúry do maďarčiny prenáša tento poetický a osobný text do jazykovej roviny svojho kultúrneho priestoru, kde môže zarezonovať rovnako silno ako na Slovensku.
O tom, čo ju na Sokolovej štýle oslovilo, aké výzvy prinášajú „domáce práce“ v preklade, aj o tom, ako vníma autorkin hlas v širšom stredoeurópskom kontexte, sa obe porozprávajú v diskusii, ktorú v online priestore moderuje Dado Nagy.
Video nájdete 9. júna o 19:00 h na našom .
TROJICA AIR je od roku 2020 rezidenciou pre prekladateľov a prekladateľky slovenskej literatúry do cudzích jazykov.
Juliana Sokolová je poetka. Jej druhábásnická zbierkaDomáce práce(Literárna bašta, 2023) bola nominovaná na Stredoeurópsku cenuza poéziu, Cenu Václava Buriana 2024, ako aj na ocenenieZlatávlna2024. V debutovejkniheMy house will have a roof /Môj dom bude mať strechu(Fra, 2013) sa zaoberala vzťahom medzi smútkom a jazykom. Je autorkou libreta pre dielo Ota HudecaFloating Arboretum, prezentované v Československom pavilóne na Benátskom bienále 2024. Študovala filozofiu na University of York a na King's College v Londýne. Pracuje ako kurátorka Kina Úsmev v Košiciach. Sokolová sa pohybuje medzi troma jazykmi: maďarčinou, slovenčinou a angličtinou, a vo svojich esejách a rozhovoroch sa často zamýšľa nad jazykom a prostredím. Aktuálne pracuje na svojej tretej knihe s názvomThe Truth about Septimus Severus & I(Pravda o Severovi Septimovi a mne).
Tünde Mészárosje prekladateľkou diel modernej slovenskej literatúry do maďarského jazyka. Narodila sa vBratislave, študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Pracovala v Maďarskom kultúrnom stredisku v Prahe, dlhé roky bola redaktorkou kultúrneho časopisu Pražské zrkadlo.
Pred, počas a po štúdiách pracovalav najrôznejších zamestnaniach, kým nakoniec zakotvila pri preklade. Spočiatku sa venovala odborným, neskôr literárnym textom. Doteraz preložila knihy nasledujúcich slovenských autorov aautoriek:
Veronika Šikulová, Daniela Kapitáňová, Pavol Rankov, Peter Balko, Ondrej Štefánik, Silvester Lavrík, Tomáš Forró, Katarína Kucbelová, Jana Beňová, Petra Nagyová Džerengová, Barbora Hrínová, Nicol Hochholczerová, Beata Balogová.
Vroku 2021 získala Cenu Imre Madácha za preklad diela Katarína Kucbelová: Č辱(Főkőtő) zo slovenčiny do maďarčiny.
Patrí medzi zakladateľov BÁZIS (Maďarský literárny a umelecký spolok na Slovensku). V súčasnosti pracuje ako prekladateľka v slobodnom povolaní pre literárne časopisy a vydavateľstvá v Maďarsku a na Slovensku. Žije v Budapešti.
