ղľáԾ
KnihaPozor, bodkovaný pes!Veroniky Šikulovejje nepochybne jednou znajlepších próz pre deti za minulý rok.
Štvornohí domáci miláčikovia bývajú v príbehoch pre deti vďačným námetom či témou, pretože sú prirodzenou súčasťou ľudského sveta aživota, často mu dodávajú nový, nevšedný rozmer. A keď sa vjednom ztakýchto príbehov objaví dalmatín smenom Dunčo, môžeme sa pripraviť na zaujímavé rozprávanie.
Veroniku Šikulovú ako výbornú rozprávačku poznáme zmnohých jej próz, pričom viaceré znich získali prestížne literárne ocenenia (Anasoft litera, Cena čitateľov Knižnej revue, Prémia Literárneho fondu). Po udelení Ceny čitateľov Knižnej revue za rok 2020 vrozhovore sTinou Čornou Sikorovou otvorene priznala, že vumení (aj vživote) je hedonistka – presnejšie „skromná hedonistka“. Tento postoj kživotu a kumeniu sa odráža aj vjej najnovšej knihe Pozor, bodkovaný pes!, ktorú by sme žánrovo mohli zaradiť kpróze zo života detí – podobne ako jej predchádzajúcu knihu pre deti To mlieko má horúčku (2006).
Pes ajeho rodina, rodina ajej pes
Rozprávanie je vsadené do súčasného priestoru malého mesta, intímneho priestoru rodinného domu so záhradou, kde žijú mama, otec, syn Vecan, dcéra Baška adalmatínsky pes Dunčo. šٰ atribúty mesta, domu ajeho obyvateľov, záhrady sovocnými stromami, ružami aspievajúcimi vtáčikmi naznačujú zázemie samotnej autorky, čo sa napokon aj potvrdzuje pri povolaní postavy matky – je spisovateľka. Ahoci už titul knihy naznačuje, že vcentre rozprávania bude bodkovaný pes, rovnako dôležité sú aj všetky interakcie vrodine, vktorej tento pes žije.
Cez prizmu vševediaceho narátora sa dozvedáme, ako sa pes dostal ksvojmu menu, ako sa všetci rodinní príslušníci usilovali vytvoriť Dunčovi milujúci domov, ako postupne rástol aj to, ako si postupne všetkých doma „vychoval“. Dunčo sa, ako každý pes, usiluje „obsadiť územie“, v ktorom žije – spáva smamou aotcom vposteli, rozhryzie všetko, čo mu príde do cesty (nafukovací bazén, plyšové hračky, kvety), naháňa po dvore mačky, vtáčiky ikrtkov –, aprísť na to, kto je tu vlastne „vodca svorky“.
Vážne témy snadhľadom a úctou
Okrem tejto hlavnej línie máme ako čitatelia pred sebou obraz harmonického života vrodine, obraz medziľudských vzťahov iprírodného cyklu. Šikulovej rozprávanie plynie hladko, je autentické a spontánne. Autorka veľmi prirodzeným spôsobom prenáša svojim čitateľom množstvo dôležitých odkazov. Najmä vkaždodennej interakcii mamy sotcom, s deťmi, s ich príbuznými či s rómskymi susedmi (Baškina najlepšia kamarátka je rómska dievčinka Natálka) môžeme vidieť korektný dialóg, kde sa akceptuje iný názor, kde sa dá veľa situácií či problémov vyriešiť shumorom, nadhľadom aso vzájomnou úctou.
Popri mnohých humorných epizódach sa autorka citlivo anenápadne dotýka aj vážnych tém. Potreba tolerancie aakceptácie všetkých ľudí sa odráža vobraze pekných susedských vzťahov medzi (majoritnou) rodinou, vktorej žije pes Dunčo, a(rómskou) rodinou, vktorej žije pes Šakal. Vrozprávaní sa objaví aj motív smrti – keď ochorie babka Bašky aVecana anapokon si aj „odletí do neba aurčite sa vnebi usmieva, keď vidí, ako sa za humnami Dunčo znovu vyvliekol zvôdzky aniet ho“. (s. 37 – 38) Autorka však motív smrti vkomponúva do príbehu veľmi organicky, nesentimentálne, ale zároveň tento neodvrátiteľný aspekt ľudského života nebagatelizuje.
Hedonistický zážitok
Čaro Šikulovej rozprávania spočíva aj voskvelo modelovaných dialógoch medzi postavami či v ich vnútorných monológoch (vrátane Dunčovho). Jej jazyk je živý, osobitý, často aj expresívny (ale nikdy nie prvoplánovo), inokedy veľmi poetický. Príbehy vyúsťujú voriginálnych pointách. Spôsobom rozprávania, ale aj výberom tém či príhod prenáša čitateľa doprostred diania. Takto sa môžeme napríklad cítiť aj vsituácii, keď mama sdobrým úmyslom poskytnúť deťom vlete osvieženie nafukuje bazén: Vtedy mame došlo, že bude musieť ten bazénisko velikánsky nejako nafúkať. Hľadá dzindzik, kde sa to oné, afučí ako starý hroch. Nadúva líca aj pľúca, vyzerá ako trubač aveľryba nič, leží ako skapacina vyplavená zmora. Baške je do plaču, pes sedí ako vkine, toto jeho panička ešte nerobila, vyčkáva, čo sa bude diať. Vyzerá, že niečo zaujímavé! (s. 51)
Vďaka uvedeným atribútom poskytuje kniha Pozor, bodkovaný pes! (nielen) detským adresátom taký čitateľský zážitok, ktorému by sme pokojne mohli pripísať prívlastok hedonistický.
Markéta Andričíková (1974)
Vedecky apedagogicky pôsobí na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Venuje sa svetovej literatúre, výtvarnému umeniu, kinematografii, slovenskej asvetovej literatúre pre deti a mládež aproblematike detskej recepcie.
Veronika Šikulová: Pozor, bodkovaný pes!
Ilustrovala: Oksana Paliy
Bratislava: Slovart, 2021
