ղľáԾ
Festival Prešov číta rád už trinásty rok organizuje Prešovská knižnica P. O. Hviezdoslava. Navštevujem ho každoročne od druhého ročníka sjedinou výnimkou, kedy sme boli na svadobnej ceste.
Kpôvabu festivalu patrí už samotná cesta: polnočný lôžkový vlak Bratislava – Prešov a späť. Krátko pred polnocou zabuchnem dvere kupé aráno sarovno zo stanice rozbieha dvoj- až trojdňový program. Maratón besied na školách apobočkách knižnice, spoločná čítačka avečerná talkshow vkrásnom divadle Jonáša Záborského.
Najpočetnejšími hosťami sú najmä autori ailustrátori detských kníh, ale aj zástupcovia mnohých iných žánrov. Knihovníci si udržiavajú skvelý prehľad otom, aké knihy sa najviac čítajú apožičiavajú, atomu prispôsobujú aj výber svojich hostí. Práve v Prešove som sa osobne zoznámil s množstvom zaujímavých autorov – zcelého Slovenska,Čiech aMoravy. Každoročne fascinovane sledujem, ako sa začalo dariť rôznych literárnym žánrom, oktorých som nemal ani poňatia.
Počas môjho prvého ročníka bol vPrešove na námestí blší trh starožitností. Mal som vtedy chvíľu čas,nakúpil som pár drobností arozmiestnil ich po celom starom centre – aj spatričnými indíciami pre kamaráta herca Borisa Farkaša, ktorý mal do Prešova doraziť týždeň po mne.
Festival mal svoj vývoj. Organizátori mali spočiatku ambíciu maximálne zviditeľniť hostí festivalu pre obyvateľov Prešova, atak pripravovali viaceré akcie so spisovateľmi priamo na námestí. Spolupracovali srôznymi prešovskými kapelami, Cechom bojových umení adokonca sa pokúsili vytvoriť na Hlavnom námestí rekord vpočte čítajúcich ľudí na jednom mieste.
Kto navštívil Prešovskú knižnicu sídliacu vo viac ako reprezentatívnych priestoroch Bosákovho domu, má pocit, že takto nejako to vyzerá, keď ľuďom záleží na ich práci. Výborný kolektív príjemných ľudí, žiadne bedákanie, že nie sú peniaze na knihy, na udržiavanie priestorov, na ľudí – niežeby sa stýmito problémami neborili, ale to predsa nemusí návštevníka zaujímať. Partia knihovníkov zPrešova vsebe má závideniahodné nadšenie, sebavedomie ahúževnatosť.
Roky navštevujem školy a besedy po celom Slovensku. Otom, ako dobre to na nejakej z nich funguje či nefunguje, hovoria dve veci – ako vás privítajú aako aktívne študenti reagujú akomunikujú. Tento rok som na festivale absolvoval ako moderátor sériu besied sVeronikou Homolovou Tóthovou. Mala práve v nemocnici chorú dcéru, ale jej rozprávanie bolo zakaždým strhujúcou kombináciou obrovských vedomostí, nadšenia, emócií aobčianskej angažovanosti. Aštudenti to evidentne ocenili. Mám pocit, že aj vďaka festivalu aPrešovskej knižnici majú študenti prešovských škôl omnoho lepší prehľad osúčasnom literárnom dianí ako tí bratislavskí.
Dado Nagy
