ղľáԾ
Dohovorí sa komlóštinou aaj keď ste otomto jazyku nikdy nepočuli, budete mu rozumieť. Maďarský spisovateľ Pál Závada sa dotýka našich spoločných dejín tak, že to často bolí. Slovenské preklady jeho diel mu vzdávajú patričný hold: tne do živého, no najmä kultivuje susedstvo našich krajín pre nové generácie.
Pred rovným štvrťstoročím vtrhol na slovenskú literárnu scénu očarujúci príbeh mladej manželskej dvojice Ondreja Osztatního aJadvigy Palkovitsovej. Hrdinovia knihy Jadvigin vankúšik chytili za srdce mnohých práve vobdobí, keď sa maďarská literatúra vslovenskom preklade vďaka činnosti vydavateľstva Kalligram postupne prebudila zponovembrového šoku. Dnes sú diela Pála Závadu, jedného znajzásadnejších autorov súčasnosti vstredoeurópskom priestore, podstatnou súčasťou slovensko-maďarskej väzby vnezávislosti.
Trojité zrkadlenie
Románová sonda do nešťastnej lásky, odohrávajúcej sa od začiatku prvej svetovej vojny v dedine Tótkomlós (Slovenský Komlóš), vyvolala veľký čitateľský záujem. Spozornela aj literárna veda, veď dielo zoslovensko-maďarského prostredia napísané v autentickej forme denníkových zápiskov okrem strhujúcej drámy zasvietilo aj premysleným využitím jedinečného jazyka našich spoločných predkov, presídlených v17. storočí zúzemia dnešného Slovenska na juhovýchod Maďarska.
Slovenská verzia bola počinom, ktorý odrazu nielenže pozdvihol preklad na úroveň autorskej tvorby, ale ho aj zvýznamnil ako proces hľadania anachádzania širokých spoločenských ahistorických súvislostí vhre susedských vzťahov.
Autorka slovenského prekladu Renáta Deáková svojho času nazvala svoj prístup ktextu ako trojité zrkadlenie: vzájomne sa doplňujúce denníkové zápisky troch členov rodiny vtroch časových rovinách vtrojjazyčnom prieniku boli pevne prepojené, neoddeliteľne navrstvené aponúkali viacrozmernú prekladateľskú výzvu.
Prekladateľka tvrdí, že román si našiel ju: „Dal možnosť zaznieť slovenčine rozličnými hlasmi – archaickou slovenčinou, slovakizovanou češtinou, dolnozemským nárečím, autentickým slovensko-maďarským zmiešaným jazykom dnešných dolniakov, a to všetko na pozadí súčasného literárneho jazyka,“ priblížila svojho času denníku SME.
Sila komlóšskych výpovedí
Stémami života Slovákov žijúcich na území južného Maďarska nepracuje Pál Závada vo svojich dielach náhodou. Ako rodený Komlóšan a vyštudovaný sociológ sa od čias štúdií pravidelne vracal do rodiska, kde sa popri návrate kukoreňom vlastnej rodiny púšťal do širších sociografických výskumov života obyvateľstva na jazykovo zmiešanom území. Vtomto duchu vznikli viaceré jeho diela inšpirované autentickými výpoveďami. Okrem Jadviginho vankúšika je to jeho románový debut Lis na kulakov či ďalšie diela Kým sa zotmie a Milota.
Vroku 2010 vyšiel vslovenčine aj jeho román Potomkovia fotografa, opäť vpreklade Renáty Deákovej. Prekladateľka vňom podchytila linky známych postáv, ktorými autor nadväzoval na predchádzajúce diela. Príbehy sa rozvíjajú vtroch časových rovinách, prepletajú sa v nich osudy troch generácií na pozadí dejinných udalostí dvadsiateho storočia už nielen doma, ale aj za hranicami. Prostredníctvom privátnych životov sa Závada pokúša pomenovať závažné spoločenské konflikty, napätie medzi etnikami, rozličnými mocenskými silami. A opäť znich presakujú príbehy lásky, vktorých nešťastné ženské hrdinky nerobia šťastnými svojich mužov.
Tabu a svedectvo menšín
Závadova majstrovská schopnosť prelínať spoločensko-politické súvislosti sintímnymi životnými peripetiami postáv sa naplno rozvinie v jeho zatiaľ najväčšom románe Prirodzené svetlo. Ideovú základňu opäť buduje vSlovenskom Komlóši, no dianie situuje do širšieho okolia ohraničeného vtedajším Maďarskom, presahujúc hranice podľa daných okolností. Dejové linky sa rozbiehajú do všetkých svetových strán vrozličných žánrových vrstvách cez mnohé postavy srôznymi poslaniami.
Jednou znajsilnejších liniek je opäť tá ženská, poznačená nenaplnenou láskou. Čitateľ napojený na spletitú príbehovú sieť sa vpostupných procesoch odhaľovania dozvedá osilných rodinných putách podliehajúcich vzorcom správania, ktoré nepustia myseľ ani do vedľajšej dediny, o medzivojnových emigráciách maďarských Slovákov do Ameriky, opodmienkach vojnového života na územíSlovenského štátu či v Protektoráte, ale aj onepredstaviteľných zverstvách komlóšskych rodákov naverbovaných nacistami na ukrajinský front počas druhej svetovej vojny.
Charaktery buduje Závada nielen v medziľudských vzťahoch či príklonom postáv k národnosti, ich príslušnosťou krase alebo cez status rodnej krajiny, ale určuje ich priamo literárnymi formami, sprevádzajúcimi čitateľa počas celej románovej púte. V podobe písaných listov, denníkových zápiskov, novinárskych reportáží či priamo prostredníctvom autora ajeho rozprávača tak dielo vypovedá o roky tabuizovanom svedectve života menšín, olesku abiede európskej identity založenej na osudoch jednotlivcov.
Dar slovenskému prekladu
Sociografické výskumy umocňuje Pál Závada množstvom autentických dokumentárnych fotografií, rámcuje nimi autorské fabulácie založené na priamych historických faktoch. Motív etnického spolužitia obyvateľovdedín na juhu Maďarska, kam sa obyvatelia dnešného územia Slovenska presídľovali vminulých storočiach, tak rozvíja do veľkolepého obrazu opolitických pnutiach, ktoré vyústili do druhej svetovej vojny, holokaustu a nedobrovoľného presídľovania obyvateľstva.
Napriek ťaživým témam pôsobí jeho literárny jazyk sviežo, otvorene, pri práci s množstvom historických faktov disponuje vzácnym nadhľadom. V autenticite postáv mu nahráva komlóština, výživná, užitočná a vtipná miešanina slovenčiny amaďarčiny, ktorú zdedil po rodičoch.
Sám však vmaďarskom origináli používa tento jazyk iba výnimočne, maďarský čitateľ mu totiž nerozumie. Pre slovenský preklad je, naopak, jedinečným darom. Pri presadzovaní originálneho textu do slovenského jazykového prostredia sa skomlóštinou dá pracovať všade tam, kde sa jeho postavy s daným pôvodom stotožňujú.
Jazyk masy akorpus argumentov
Zatiaľ posledným dielom Pála Závadu vslovenskom preklade je jeho pomerne útly román Deň na trhu. Vňom sa odklonil od komlóšskej identity do tej miery, že dej príbehu vsadil do fiktívnej maďarskej dediny Kunmadaras, sústredene však pokračuje vpriereze dejinných udalostí tesne po druhej svetovej vojne.
Nepriamo ním upozorňuje na to, čo všetko sa ešte pri pohľade na súčasné dianie vo svete môže skrývať vsprávaní obyčajného ľudu podliehajúcemu politickej manipulácii. Drsný vidiecky jazyk masy sa vtexte strieda svnútorným monológom ženy, ktorá je súčasťou kričiaceho davu azároveň hľadá korpus slušných argumentov, aby vsúdnom procese obhájila manželovu nevinu.
Príbeh súvisí sjedným zo židovských pogromov po návrate preživších zkoncentračných táborov (vieme otakých aj na Slovensku). Opätovným neprijatím traumatizovaných spoluobčanov vykresľuje autor nebezpečné ľudské inštinkty, ktoré dokážu spôsobiť, že človek – bez ohľadu na pohlavie a pod vplyvom vlastnej obmedzenosti – zdvihne ruku na iného človeka. Povojnovú chudobu vykresľuje na charakteroch postáv, ktoré konajú vhystérii, bohorovne a povýšenecky, sú citovo otupené, závistlivé, cynické a so všetkou vehemenciou prenášajú vlastnú frustráciu na iných.
Zvraty aich pohlavia
Rozprávačka Mária, manželka učiteľa obvineného zčinov, ktoré nahrávajú rastúcej komunistickej propagande, opäť stelesňuje autorov koncentrovaný záujem priblížiť ženský osud ovplyvnený politickými aspoločenskými zvratmi, zviazaný konvenciami, poznačený pocitmi hriechu, no zároveň charakterizovaný obrovskou vierou v spravodlivosť, túžbou milovať abyť milovaná vpresvedčení, že inštitút manželstva je hodný cti.
Diela Pála Závadu zďaleka nie sú len oženských hrdinkách, hoci práve ony často vystupujú ako hýbateľky deja, strážkyne situácií anositeľky úrovne spoločenského vedomia. Spája ich však jedna zásadná vec: aj vich nešťastí a nenaplnenosti im autor neskonale rozumie.
Pál Závada (1954)
Narodil sa vmaďarkom Tótkomlósi (Slovenský Komlóš), vyštudoval sociológiu. Za svoje diela získal desiatky významných literárnych ocenení. Jeho najznámejšími románmi sú Jadvigin vankúšik aPrirodzené svetlo, Rovnomenný film na jeho motívy získal Strieborného medveďa na festivale Berlinale. Do maďarčiny preložil slovenské rozprávky, ktoré v roku 2010 vyšli knižne pod názvom 33 slovenských ľudových rozprávok.
Foto: Jonatán Janček
