ղľáԾ
Presne oto sa usiluje počas tohtoročného, zatiaľ nie veľmi horúceho leta, Andrej Zmeček, ktorý vbanskoštiavnickom Rubigalle prekladá komiksový román Ivany Gibovej.
Andrej Zmečekje kultúrny manažér, dramaturg, scenárista aprekladateľ. Voblasti prekladu sa venuje odborným textom a dielam nemeckej literatúry. Pre Slovenský rozhlas preložil začiatkom deväťdesiatych rokov sériu dramatických textov, realizovaných v spolupráci s Goetheho inštitútom aZápadonemeckým rozhlasom WDR. Prekladá umelecko-kritické texty apreložil aj viacero textov adivadelných hier rakúskej autorky Elfriede Jelinek. Na konte má iďalšie preklady prevažne pre Rozhlas atelevíziu Slovenksa aDivadelný ústav.
Prinášame Vám nekrátenú verziu odpovedí na otázky Michala Kríža, ktoré vyšli v časopise Štiavnické noviny v auguste 2023.
Ako sa Vám pracuje na preklade knihy počas pobytu TROJICA AIR?
A. Z.: Výborne. Domnievam sa, že Banská Štiavnica je na podobný typ činnosti ako stvorená. Môžete si vybrať, či deň strávite vosamelej koncentrácii, alebo sa podľa potreby vydáte do prírody, či medzi ľudí, ktorých tu je po koronovom výpadku zase dostatok. Letný termín navyše ponúka množstvo pozoruhodných kultúrnych podujatí, stretol som tu i veľa známych apriateľov, ktorých som nevidel roky. ARubigall spolu sknižnicou arezidenčnými priestormi sú na perfektnom mieste, zktorého je všetko, čo človek potrebuje, na dosah.
Čo je na preklade najťažšie ačím Vás táto práca napĺňa?
A. Z.: Prekladať do nie materinského jazyka je vždy veľké dobrodružstvo, vtomto prípade snejasným koncom. Odvážil som sa na to predovšetkým preto, že slovenský originál je precízne prepracovaným textom, vlastne komplexne „nakomponovaným“ knižným artefaktom, smnožstvom jazykových, grafických, a aj polygrafických detailov. Čítal som ho niekoľko krát, aako to už býva, až pri preklade si na niektorých miestach uvedomujem filigránsku drobnokresbu, duchaplné kalambúry aslovné hračky, ani nehovoriac omnohorakom využití nárečových prvkov amestského žargónu v rôznych mutáciách. Toto bude iste najtvrdším orieškom; ale smerom ktomu napĺňaniu – práve to ma na tejto „práci“ najviac zaujíma. Adomnievam sa, že dôkladné navnímanie slovenského textu, všetkých, iskrytých vrstiev a významov je nevyhnutným predpokladom pre kvalitný preklad, vktorom sa toho stratí, sploští či pomení čo najmenej, azachová sa aj výnimočný tok jazyka, ktorý vosvojej autentickosti aspontaneite ukrýva sofistikovaný prístup autorky – vrátane komiksových a, povedzme, ilustračných kresieb, ktoré sú jeho súčasťou. Pravdaže, tu bude veľmi podstatný tvorivý príspevok „tandemistu“ prekladu, možno vtomto prípade iviacerých, pre ktorých je nemecký jazyk ich prvým jazykom aktorí budú schopní (iochotní) pomôcť „doladiť“ ho tým najlepším možným spôsobom.
Máte čas pri pobyte spoznať aj naše mesto akde všade ste už boli?
A. Z.: Štiavnicu poznám, teda aspoň širšie historické centrum. Vpolovici osemdesiatych rokov minulého storočia som pre kamaráta, ktorý študoval architektúru, fotografoval vybrané budovy na Námestí svätej Trojice av priľahlých uličkách, apamätám si, ako vtedy väčšina – prevažne opustených – domov vyzerala. Ztohto pohľadu sa zmenilo veľa k lepšiemu, samozrejme. Toto unikátne mesto má dobrú vlastnosť – napriek postupným rekonštrukciám, kapitalizovanej „zaľúbenosti“ aistej džentrifikácii si stále zachováva silnú atmosféru, plnú pozoruhodnej histórie asvojskej veľkoleposti. Nikdy som tu však nebol takto dlho, ateda vďaka rezidenčnému pobytu, adielu, ktorým sa zaoberám, spoznávam aj úplne nové miesta – snažím sa chodiť všade, kde sa dá, pešo, čo je nielen pre zdravie, ale aj pre poznávanie to najvhodnejšie riešenie. Napríklad minulý týždeň som neskoro po polnoci pozeral na mesiac vsplne od príkladne zrekonštruovanej Piargskej brány. Úchvatné.
