ղľáԾ
Juraj Mesík: Generácia apokalypsy. Život, na ktorý sme naše deti nepripravili
Banská Bystrica: Literárna bašta, 2020
Medzi domácich autorov, ktorí dlhodobo analyzujú ohrozenia životného prostredia a civilizácie, patrí bezpochyby Juraj Mesík. Jeho najnovšia publikácia nesie názov Generácia apokalypsy. Život, na ktorý sme naše deti nepripravili.
Ako Juraj Mesík avizuje vúvode, kniha je prerozprávaním kurzu Myslieť nemysliteľné. Scenáre globálnych katastrof, ktorý vyučoval na Univerzite Palackého vOlomouci vroku 2013, pričom je doplnená oglobálne trendy ahrozby, evidentnejšie dnes ako včase konania prednášok.
Štyria jazdci
Za Generáciu apokalypsy z názvu publikácie Juraj Mesík považuje ľudí narodených medzi rokmi 1980 až 2010, ktorí žú nejakú zpodôb apokalypsy. Jej možným podobám, ako aj širšiemu kontextu a problémom sa Mesík venuje všiestich kapitolách, zktorých každá obsahuje štyri ažšesť viac-menej samostatných textov, prestupovaných obrazmi biblických Štyroch jazdcov apokalypsy, prípadne „nepotopiteľnej“ lode Titanic.
Hrozby, ktorým sa autor venuje, sú predovšetkým: strata slobody, násilie, vojny, hladomory, pandémie, globálna zmena klímy, jadrové konflikty, sopečné erupcie, solárne búrky a globálne výpadky prúdu. Zdôrazňuje pritom ich vzájomnú prepojenosť, umocnenú súčasnými globalizačnými procesmi. Perspektíva je, pochopiteľne, globálna, nechýbajú však slovenské reálie ašpecifiká.
Štruktúra textov, zaoberajúcich sa jednotlivými hrozbami, je pomerne podobná; po predstavení hrozby nasledujú sugestívne historické príklady stragickými dôsledkami avzávere prichádza aktualizácia, resp. pomyselné zdvihnutie výstražného ukazováka. Mesík sa pritom voľne opiera aj o iných autorov, ktorých uvádza vhlavnom texte.
Vpublikácii je zapracovaná už aj aktuálna pandémia; autor ju uvádza priebežne voviacerých kapitolách, pričom reflektuje jej vznik, následné politické amediálne reakcie a prikladá aj svoje texty arozhovory zo začiatku roka 2020, vktorých zdôrazňoval vážnosť situácie apotenciálne nebezpečenstvá.
Priemerne opriemere
Vsamostatnej kapitole Mesík rozvíja svoj pohľad na človeka, pričom ho predstavuje ako ýٴǴھú, dzDzáԳ, dzáԳ, ٰܲáú ٴDzť. Na viacerých miestach pritom pochybuje ooprávnenosti jej druhového prívlastku sapiens. Ľudia spriemernou inteligenciou (väčšina populácie) majú podľa Mesíka „limitovanú aj samotnú mieru rozumnosti“ (s. 145) anie sú teda schopní pochopiť komplexné azrýchľujúce sa procesy vľudskej spoločnosti, médiá sú zaplavené „obsahmi IQ 100 amenej“. (s. 184)
Útržkovito sa venuje aj mladším generáciám súčasníkov, od ktorých je odvodený aj samotný názov knihy. VMesíkovom podaní to opäť nie je príjemný pohľad. Žiaci sa vškolách učia „množstvo nezmyslov“ (s. 147) a do života vstupujú „nepoškvrnení poznaním“. (s. 147) Väčšina mladých ľudí je „bez najmenšieho povedomia“ (s. 201) očíhajúcich hrozbách. Politici, ak by aj rozumeli globálnym trendom achceli ich politicky uchopiť, „zostávajú bezbranní zoči-voči diktatúre konzumných túžob demokratickej masy.“ (s. 29)
Na akej báze teda vtakto nelichotivej situácii globálnym hrozbám čeliť? Juraj Mesík navrhuje budovanie Գٲý komunít, ktoré im budú pripravené všestranne odolávať.
Dokázať záver
Ak by sme na Mesíkove texty uplatnili iné ako esejistické kritériá, tak sú často až príliš zjednodušujúce. Príklady aargumenty sú vybraté tak, aby dokazovali autorov záver. Medzi apokalyptickými hrozbami chýba zreteľná diferenciácia, čo môže viesť čitateľa krezignovaniu na akúkoľvek angažovanosť.
Vpozadí úvah očloveku aspoločnosti je prítomné spochybňovanie racionalizmu, humanizmu amoderných inštitúcií.
Skreslenia achyby myslenia aj pri jednoduchých myšlienkových operáciách sú dnes vďaka Danielovi Kahnemanovi aďalším autorom pomerne dobre známe. Sociálna psychológia posledných decénií odhalila mnoho temných stránok človeka. Stýmito poznatkami je však možné pracovať, ako to vo svojich prácach ukazuje napríklad Dan Ariely alebo Richard H. Thaler. Zobrať obmedzenia ľudskej racionality na vedomie a zapracovať ich napríklad do verených politík je omnoho účelnejšie ako Mesíkova mizantropia.
Ani jedna zmienka
Generácia apokalypsy je vykreslená veľmi nelichotivo. O tom, že vostatných rokoch to boli predovšetkým mladí ľudia, kto rozprúdil nevídanú vlnu reálneho aktivizmu na globálnej úrovni, pričom sa im podarilo pretlačiť do verejného priestoru množstvo tém, ktorých dôležitosť akcentuje aj samotný Mesík, však vknihe nenájdeme ani jednu zmienku. Veď sú to „teliatka idúce na porážku“. (s. 147) Ani globálne diskutované iniciatívy (Green New Deal, bezuhlíková ekonomika, všeobecný základný príjem...), ktoré majú potenciál riešiť aspoň niektoré zo závažných globálnych problémov, nie sú žiadnym objektom reflexie.
Autor vpoznámkach pod čiarou odkazuje najčastejšie na články zanglickej Wikipédie, čo vzhľadom na charakter tohto informačného zdroja, ako aj na závažnosť tém, ktorým sa venuje, možno považovať prinajmenšom za neštandardné. Vprípade iných zdrojov, ktoré sa nachádzajú vpoznámkach pod čiarou, autor uvádza len internetovú adresu článku bez ďalších bibliografických údajov.
Vydanie knihy venujúcej sa dôležitým problémom ahrozbám pre ľudstvo, ako aj celú planétu treba jednoznačne privítať. Škoda len, že jej obsah nie je spracovaný intelektuálne poctivejšie.
Ivan Stodola (1987)
Doktorand na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa históriou a didaktikou.
