ղľáԾ
Masový turizmus priniesol do súčasného Krakova veľa problémov. No aj vtomto meste preplnenom návštevníkmi zcelého sveta niekedy stačí odbočiť do vedľajšej uličky alebo vojsť do niektorej zo starýchbudov azrazu sa objaví pôvodný zmysel cestovania – spoznávanie zaujímavého a originálneho. Doslova to platí o malej muzeálnej expozícii soriginálnym názvom Szymborskej zásuvka, ktorá reprezentuje jednu možnosť priblíženia života atvorby spisovateľa. Vtomto prípade skvelej poľskej poetky Wisławy Szymborskej.
Ak do Krakova prichádzame za kultúrou, najprv nás asi zaujmú iné, reprezentatívnejšie pamiatky a inštitúcie, hoci Palác Szolajských sa nerozložil kdesi na periférii, ale vstarom meste, päť minút chôdze od Mariánskeho kostola.
Táto dvojposchodová budova patrí krakovskému Národnému múzeu a pochádza zprvej tretiny 19. storočia. Nachádzajú sa vnej stále expozície a konajú sa tam dôležité dočasné výstavy venované umeleckým akultúrnym dejinám mesta aj celého Poľska. Nájdeme ju na námestí Plac Szczepański, ktoré leží len kúsok od hlavných turistických trás. No keď sa po ňom prechádzate, predsa len máte pocit, že tento priestor si turisti pre seba ešte celkom neukradli aviac patrí domácim obyvateľom. Možno aj preto, že na ňom sídli viacero tradičných umeleckých inštitúcií, predovšetkým legendárne Staré divadlo, Palác umenia, hneď za rohom je známy výstavný astretávací priestor Bunker umenia.
Nebo, Peklo, Sodoma
Na prízemí muzeálneho paláca nájdete okrem vstupných priestorov príjemnú kaviareň, obchod so širokým sortimentom suvenírov, umeleckých predmetov aj kníh acelkom vzadu malú expozíciu venovanú najznámejšej poľskej poetke, nositeľke Nobelovej ceny za literatúru Wisławe Szymborskej. Iný poľský nobelista, básnik Czesław Miłosz ojej básňach kedysi napísal: „Úprimne povedané, je to veľmi trpká poézia. Apretože sa už radí medzi nadnárodné literárne hodnoty, môžeme ju porovnať spodobnými diagnózami viných jazykoch. Núka sa porovnanie so zúfalou víziou Samuela Becketta aPhilipa Larkina. Lenže, na rozdiel od nich, Szymborska nám darúva svet, vktorom sa dá dýchať.“
Poetka zomrela vKrakove vo veku osemdesiatosem rokov atúto dlhodobú výstavu s názvom Szymborskej zásuvka (Szuflada Szymborskiej) otvorili naozaj rýchlo, presne rok po jej smrti 1. februára 2013. Ukončenie je plánované na 20. decembra 2019 a na návštevu už teda príliš veľa času nezostáva.
Podobne ako vprípade výstavy oSándorovi Máraiovi, ktorú sme si predstavili vminulom čísle Knižnej revue, aj autori tejto literárnej expozície zvolili „bytový formát“. No kým vKošiciach sa ocitnemev skutočných priestoroch, kde žila rodina Máraiovcov, Szymborskej obydlie vPaláci Szolajských je fiktívne. Nie je ani približnou rekonštrukciou jej bytu, hoci tak môže pôsobiť.
Niekoľko miestností sa venuje prezentácii jej rôznorodých zbierok, autorským kolážam a vystrihovačkám, knihám amnohým iným predmetom na čele so slávnou komodou s mnohými zásuvkami a pohovkou. Zásuvky ukrývajú viaceré prekvapenia, vjednej znich uvidíte aj originálnu nobelovskú medailu adiplom zroku 1996. Tvorcovia o koncepcii výstavy uviedli, že má byť druhom scénografie, trojrozmernou kolážou, v ktorej sa objekty patriace poetke stretávajú s citátmi z diel, fotografiami ľudí, vecí a miest. Majú voviesť diváka do jej súkromného sveta fantázie a intelektuálnych inšpirácií.
Szymborska mala neobyčajný zmysel pre humor, iróniu aj sebairóniu. Čitateľ jej poézie torýchlo rozpozná. No jej základné naladenie voči svetu sa prejavovalo aj vbežnom živote. Napríklad sa rada fotografovala pod cestnými tabuľami snázvami obcí amiest, zvlášť vtedy, ak boli niečím zvláštne, vtipné či zaujímavé. Za také považovala napríklad obce snázvom Peklo, Nebo alebo hoci Sodoma. Sériu týchto fotografií zrôznych častí sveta nájdete na stene jednej zmiestností.
Byt šuflík
Expozícia kombinuje základné informácie opoetke, tak ako ich poznáme ztradičnejších výstav (životopisné údaje, ukážky ztvorby, kultúrno-spoločenský kontext jej života adiela) spohľadom do privátnych až intímnych zákutí jej života. Predstavuje ju sjej slabosťami (bola silná fajčiarka azomrela na rakovinu pľúc), koníčkami (zberateľstvo, fotografovanie, vytváranie koláží apod.), ponúka charakteristické predmety zjej domácnosti. Pri prehliadke sa môžete doplnkovo oprieť aj o techniku, napríklad zvesiť zo steny telefónne slúchadlo avypočuť si niektorý zrozhovorov, ktoré poskytla, prípadne sa započúvať do básní vinterpretácii autorky.
Szymborska síce nebola krakovská rodáčka, no svýnimkou prvých rokov prežila vtomto meste celý život acítila sa sním úzko spojená. Bývala postupne napiatich rôznych adresách. Jednou znich bol miniatúrny byt na rohu ulíc Królewska aNowowiejska, do ktorého sa presťahovala vroku 1963. Sama poetka ho volala „šuflík“ atento názov sa ujal aj medzi jej priateľmi. Aj na tento kontext spojený sbytovou otázkou socialistického Poľska odkazuje názov expozície.
Užitočný čas
Návšteva Szymborskej zásuvky asi nebude hlavným programom vašej krakovskej návštevy, no určite je to miesto, ktoré stojí za pozornosť. Tam strávený čas bude prínosný pre znalca Szymborskej diela, ale aj pre človeka, ktorý sa sjej menom práve zoznámil.
Slovenské ačeské preklady
W. Szymborska sa na Slovensku začala prekladať pomerne skoro adnes je unás dobre známa. Prvý výber vslovenčine Volanie na Yetiho vyšiel vSlovenskom spisovateli vroku 1966 vpreklade Vojtecha Mihálika. Prvý český knižný preklad Vlasty Dvořáčkovej vyšiel len rok predtým. Po dlhej normalizačnej prestávke sa táto významná česká prekladateľka poľskej poézie druhej polovice 20. storočia kpoetke vrátila apostupne pripravila tri ďalšie knižné vydania Szymborskej poézie (1985, 1997, 2009).
Podľa počtu prekladov aj viacerých prekladateľov by sa dalo povedať, že Szymborskej poézia je vostatnom dvadsaťročí na Slovensku neobyčajne populárna. Vroku 1999 vyšiel Vlastimilovi Kovalčíkovi jeho výber 49 básní, ďalšiu knihu Szymborskej poézie íľ pridal Kovalčík vroku 2003. Potom sa stvorbou poľskej poetky začala vyrovnávať aj mladšia generácia avyšli preklady Silvie Galajdy (íٴdzԴDzť, 2008 aTrochu oduši, 2016) aSilvie Kaščákovej (Veľké číslo, 2016 aľ, 2019).
Szymborskej zásuvka (Szuflada Szymborskiej)
Národné múzeum vKrakove, palác Szolajských
pl. Szczepański 9, Krakov, Poľsko
Otvorené vutorok až nedeľu od 10:00 do 16:00 hod., vsobotu od 10:00 do 18:00 hod. do 30. 12. 2019
Դڴǰá: , tel. +48 12 433 54 50
Wisława Szymborska (1923, Prowent – 2012, Krakov)
Poľská poetka, kritička, esejistka aprekladateľka. Vroku 1996 sa stala laureátkou Nobelovej ceny za literatúru. Porota jej toto ocenenie udelila za „poéziu, ktorá s ironickou precíznosťou umožňuje, aby sa historický a biologický kontext dostal na svetlo vo fragmentoch ľudskej reality“. Ako redaktorka aprispievateľka bola spojená najmä s krakovským časopisom Życie Literackie (Literárny život).
