ղľáԾ
Vkontexte Pišťankovej tvorbysa to zdá priam vyzývavo nepravdepodobné,Nevavšak dokazuje, že autor mal mystický temperament.
Za Petrom Pišťankom
Pred piatimi rokmi Peter Pišťanek zarmútil svojím dobrovoľným odchodom zo života nielen literárny svet. Prozaik, ktorý sa zapísal do najširšieho povedomia, by 28. apríla 2020 oslávil 60 rokov od narodenia. Knižná revue prináša spomienku Dany Podrackej, poetky, esejistky ageneračnej súpútničky spisovateľa vpodobe eseje, venovanej novele Petra Pišťanka Neva. ( red.)
Novela spisovateľa Petra Pišťanka Neva vyšla najprv ako poviedka vroku 2004 a po desiatich rokoch vsamostatnom knižnom vydaní. Vonkajškový príbeh je napohľad banálny.
Marketingový konzultant prilieta vspoločnosti kolegov zpočítačovej firmy do Petrohradu na obchodné rokovanie. Na uvítacom večierku ho zaujme tlmočníčka Neva, zamiluje sa do nej, strávia spolu noc aviac sa nestretnú. Rámcovo to pripomína Goetheho román Utrpenie mladého Werthera (1901), vktorom mladý umelec spácha pre neopätovanú lásku samovraždu. Vnútorný príbeh novely Neva je virtuálnejší a Pišťanek samovraždu reálne spáchal.
Mystický temperament
Hoci sa to zdá byť vkontexte celej Pišťankovej tvorby priam vyzývavo nepravdepodobné, Neva dokazuje, že autor mal mystický temperament. Pud ksmrti, tendovanie kposlednému vysvetleniu bytia, ho sprevádzali od roku 1978, keď uskutočnil svoj prvý, demonštratívny pokus o samovraždu, aby sa vyhol vojenskej službe. Modrá knižka mala byť pomyselným identikitom pacifistu, ktorý radšej obetuje seba, než by mal obetovať kohokoľvek iného.
Prieplavy, kanály amosty tvoria scenériu virtuálneho stretnutia so smrťou. Petrohrad je miesto, „vhodné akurát tak pre samovraha“. Autor sa kdesi dočítal, že ľudia by nemali bývať príliš blízko vody, najmä tečúcej, čo mu neskôr potvrdila aj tlmočníčka Neva: voda je veľmi zvláštna substancia.
Neva ako bytosť je žena – rieka, žena ztoku. Pišťanek sa sňou nechce iba stretnúť, chce ňou preniknúť, ale ona je nepreniknuteľná. Hérakleitovsky sa nedá do nej dvakrát vstúpiť, ale dá sa sňou dvakrát milovať. Prvé milovanie bolo mužské, také, ako sa miluje animus, keď sa chce milovať najlepšie, ako vie. Ako muž, obdarúvajúci túžbou, stupňujúcou sa vášňou, nehou. To druhé „režírovala“ Neva. Boli ksebe obrátení chrbtami ako tí, čo sa nevidia: „Ich lopatky sa nežne hladili. Ako dvaja anjeli. (...) Ako mosty či hranice. Začala ho obtekať. (...) Jej dych bol pokojný astudený. Chladil mu ucho. Rieka, vietor, breh“. (s. 72) Jej milovanie bolo tekuté, kdesi za hranicou ľudského. Malo povahu čohosi božského. Odohrávalo sa síce vobyčajnej posteli hotelovej izby, ale zároveň vinej dimenzii. Bolo napoly reálne anapoly virtuálne, vložené do toku. Signovala ho otázka: „Už si sa niekedy miloval ako šťuka? Alebo ako jeseter?“ Nie, nemiloval. Aby sa to tak stalo, treba spojiť eros athanatos do jednej esencie bytia.
Vodný kúpeľ duše
Neva berie na seba virtuálnu masku smrti, ale zároveň je milencova anima anima, jeho vlastná duša. Vynára sa znevedomia. Milostný akt sa tak dá rozložiť na „le petit morte“, malú smrť s intenzívne prežitým orgazmom vhotelovej izbe, ana „le grande morte“, veľkú smrť, ktorá sa ešte len stane.
Rieka je dar milosti, dvere do mýtického prechodu. Žena – rieka je tekutá atáto tekutosť predstavuje hlbiny podvedomia i nadvedomia, intuitívny život. Je nespútateľná, nepolapiteľná, odmietavá, je hlbina, prameniaca zhora. Na reálne ponuky na spoločný, reálny život, nereaguje; je reálna iba natoľko, nakoľko môže byť reálne telo.
Od prvého pohľadu má Neva silu posvätného obrazu. Asamotný Pišťanek ako jej protipól, je vtom čase zatopenou, krajne vyčerpanou dušou. Napriek tomu sa usiluje sNevou splynúť, vojsť do toku, animovať svoje Ja. Pridanou hodnotou je krása splynutia, tekutá vitráž lásky asmrti, vodný kúpeľ duše ako média milostného krstu aznovuzrodenia. Tu sa mystický temperament usiluje nahradiť falošnú skúsenosť skúsenosťou pravou.
Narcis, jarný kvet smrti
Pišťanek, ako to aj sám verejne priznal, sa liečil znarcistickej poruchy osobnosti. Vgréckej legende oNarcisovi bol mladík božsky očarený vlastným obrazom, ktorý zazrel ako vzrkadle na hladine lesnej studne. Podľa jednej zverzií mýtu sa nad vlastným obrazom vstudničke nakláňal tak dlho, až sa utopil apremenil sa na kvet. Narcis, jarný kvet smrti.
Zaiste je to len zhoda náhod, že Pišťanek svoju poslednú samovraždu spáchal deň po prvom jarnom dni, 22. marca 2015. Narcis bol synom riečneho boha anymfy. Zamilovala sa do neho nymfa smenom Echo, ale Narcis jej lásku odmietol azostal po nej iba hlas. Pišťankovou nymfou sa stala Neva. Vrozpore smýtom Pišťanek jej lásku neodmietol, naopak, bol by bol ochotný urobiť čokoľvek, aby ju získal. Dá sa však niečo vyprosiť od smrti, ktorá vnijakej zkultúr nemá svoj chrám?
Zaplavená duša je výsledkom dlhodobého procesu, celkom iného ako je potopená duša. Zaplavovanie duše je postupné, je zložité, ako je zložité odčerpať vodu zpľúc, kde sa telo dotýka pneumy, je to psychická záležitosť, proces, vktorom nie sme vonkajšími okolnosťami potápaní pod vodu, ale deje sa to znevysvetliteľných príčin, ktoré majú duchovný pôvod.
Neva je Styx.
Venované mimozemšťanke
Mottom novely je venovanie „mimozemšťanke, svďakou za tiché zdieľanie“.
Ukáže sa, že tajomná mimozemšťanka je jeho vlastná duša, rovnako virtuálna ako reálna, akovoda, tok, chlad, smrť. Jej oči, ako sa dočítame vtexte, sú „belasé, takmer bezfarebné ako ľad zmorskej vody“. Jej dlaň má „studený stisk“. Keď sa jej dotýkal pri tanci, „bolo to akoby sa dotýkal živého striebra“, čo asociuje strieborné odblesky na hladine. Dokonca keď sa prvý raz milovali, „na okno hotelovej izby zlietla čajka ajemne zobákom zaťukala na okno“.
Čajka striebristá žije pri vode.
Neva je smrť na nečisto, virtuálny avatar, ktorý má viacero životov až do okamihu, keď sa hra končí.
Staré duše
Príbeh prehlbuje podobenstvo so sobolím kožuchom. Ponúka ho na predaj mladík vbare. Autor (Pišťanek) prejaví okožuch záujem aprivonia knemu. Chce podľa čuchu rozpoznať jeho pravosť. Sobolí kožuch patrí kjeho starej zvieracej duši, rovnako starej, ako je duša Nevy, s ktorou má pocit, že sa už veľmi dlho poznajú. Zkožucha sa šíri „vlhký zápach zatuchliny ako zo starej krypty, akoby ho jeho predajca pred chvíľou zvliekol zmŕtvoly... nedefinovateľný zápach, sktorým sa my živí stretávame na miestach, zasvätených smrti – vmárniciach, pitevniach, krematóriách... akoby na tom kožuchu lipla vôňa smrti“. (s. 42)
Nedefinovateľný zápach je zároveň vôňou. Voňavú zatuchlinu „rozsekne“ Neva, keď skonštatuje, že ten kožuch je „falošný, umelý“. To, čo je skutočné, nahé abez kožušiny, je čistá esencia lásky asmrti, presahujúca reálne chápanie času. Nielen život, aj smrť je vtoku.
Keď autor (Pišťanek) vyzná Neve lásku asľubuje, že ju bude ľúbiť navždy, odpovie mu: „Čo to znamená: navždy? To je predsa nesmierne dlhý čas. Nikdy by sme nemali hovoriť navždy. Nemáme na to právo, lebo ten pojem nás tak vysoko presahuje... že nemôžeme prevziať zodpovednosť za jeho naplnenie“. (s. 70)
Sobolí kožuch sa tak stáva podobenstvom vyzliekania nielen zo zvieracej kože, ale aj zposlednej ľudskej kože pred tým, ako sa mystický temperament autora rozhodne vstúpiť do neznámej hlbiny, do paschy. Za takýchto neopakovateľných okolností nastáva prudkosť rozpoznania: „Nikdy som nejako veľmi neveril vBoha. Ale teraz, keď som stretol teba, tomu začínam rozumieť. Naraz to celé má zmysel. Áno, celé to smerovalo sem! Áno, Boh jestvuje! Ato, že sme sa stretli, je vlastne pointa toho všetkého, čím som prešiel“. (s. 72) Pascha otvorila svoj prechod do božskej roviny bytia ako vrcholiaceho okamihu výmeny. Eros aThanatos našli Boha.
Nedalo sa urobiť nič, len vojsť
Keď Zeus povstal proti svojmu otcovi Kronovi, Styx sa postavila na stranu Dia. Priviedla mu na pomoc svojich dvoch synov, Moc aSilu, aaj dve dcéry, Ctibažnosť aVíťazstvo. Zeus sa jej odvďačil tak, že po svojom víťazstve uznal dôstojnosť Styx ajej deti vzal na Olymp. Okrem toho ustanovil, že prísaha pri vodách podsvetia je neodvolateľná, nezrušiteľná azo všetkých prísah najposvätnejšia.
Pišťanek ako autor, pre ktorého svet, ktorý stvoril, bol čoraz reálnejší vžitom živote, prešiel niečím podobným. Bez ohľadu na to, či je Neva reálna alebo virtuálna, keď sa rozhodol zavŕšiť svoje úsilie oposledné vysvetlenie, Neva bola pri tom. Vtiahla ho do toku, do bodového vedomia smrti a nedalo sa urobiť nič, len vojsť. Predzvesť nového Ja, ktoré sa chcelo znova narodiť, bola neodvrátiteľná. Posolstvom novely Neva je rešpekt nielen pred tým, čo je silné, ale aj pred tým, čo je slabé. Nielen pred tým, čo je reálne, ale aj pred tým, čo je virtuálne.
Napísanie eseje podporil zverejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.
FotoPeter Procházka
