ղľáԾ
Architekti sú ako básnici: vidia, čo my často nevidíme, aby sme to mohli začať „čítať“.
Ako sa číta architektúra je ztých publikácií, ktoré zaujmú už vizuálne, ato obálkou, netradičnými rozmermi, farebnosťou zvonku izvnútra, rôznorodosťou azvláštnosťou kompozície jej vnútorných častí, až má čitateľ chuť zauvažovať, či túto knihu čítať alebo prezerať.
Vydavateľ aknižný redaktor Peter Milčák nadviazal na dve publikácie, ktoré vydal vnedávnej minulosti - Ako sa číta báseň I, II; Ako sa číta obraz. Vnázvoch všetkých troch kníh však nie je ani tak otázka, ako skôr návod na prijímanie týchto druhov umenia. Teda aj architektúry. Čitateľ má výnimočnú možnosť vnímať túto publikáciu všetkými zmyslami adozvedieť sa, čo tvorí cestu kvýslednému architektonickému výtvoru. Architekti sú ako básnici: vidia, čo my často nevidíme, aby sme to mohli začať „čítať“.
Hľadanie pomeru
Zostavovateľ avedúci kolektívu autorov, Imrich Pleidel kladie hneď vúvode otázku: Je potrebné architektúru čítať? Aak, tak ako? Odkazuje nás na dvadsiatich štyroch jej súčasných reprezentantov, ktorí predstavujú svoje výtvory, ale vtextoch sa venujú sčasti aj dejinám architektúry, no osobitne vysvetľujú, opisujú, dokumentujú proces tvorby konkrétnych objektov, pri ktorom často hľadajú „pomer medzi chceným amožným“. (s. 5) Diela predstavené vknihe sú zobdobia približne predchádzajúcich desiatich rokov anachádzajú sa na rôznych miestach Slovenska. Viacerí ich autori študovali alebo pracovali aj vzahraničí amnohé predstavené diela získali ocenenia.
Materiály (obrazové iverbálne) sú vknihe usporiadané vabecednom poradí podľa mien ich tvorcov, ale každá zdvadsiatich štyroch kapitol je iná tým, čo predstavuje. Náčrty, schémy, projekty, interiéry iexteriéry, úplne nové či zrekonštruované, obytné, rekreačné, úžitkové, okrasné, súkromné iobčianske avari najväčšmi zaujmú tie, ktoré sú prestavané, ale uchoval sa vnich aj kus toho starobylého vsúlade snovým.
Ako skúsiť zachrániť,až potom búrať
Niektoré texty sú napísané veľmi pútavo, majú priam vlastný príbeh (Martin Dulík, Samuel Netočný aveľmi pôsobivý text napísal Vít Halada). Včase pandémie si rodinné arekreačné domy, prestavby starých či starších objektov na bývanie aateliéry „upevnili svoje výsostné postavenie“.(s. 6) Ide napríklad ovidiecky dom na Záhorí (Andrea Ambrovičová), vilu na Mudroňovej vBratislave (Iľja Skoček), Letný dom Bratislava – Vajnory, keď tri domy sú spojené do jedného – dom na deň, dom na noc azáhradný dom (Aleš Šedivec).
Zaujímavé sú zrekonštruované objekty na bývanie – vila Dr. Emila Stodolu vLiptovskom Mikuláši (Karin Barényiová), ateliér aprístavba vČachticiach (Pavol Paňák); autor chcel uchovať rozpadávajúci sa dom so záhradou ako miesto „staviteľskej sedliackej múdrosti“, kde tehliarsku pec premenil na ateliér azarastenú záhradu na park.
Galériu sfotoateliérom vŠali vytvoril Imrich Pleidel, ktorý vosvojom texte hovorí obudovateľskej smršti až takmer do roku 1989, opotrebe mestských architektov, ktorí by chránili pamiatky anové stavby navrhovali tak, aby zapadali do genia loci daného priestoru.
Mlyn na bývanie (Pexův mlýn, Rabyně) prestaval Ján Stempel, stavbu zasadil do krajiny scieľom „nevziať domu aokoliu pôvodnú krásu“. (s. 128) Tak je to aj pri obnove kamenného domu zprelomu 17. – 18. storočia vPartizánskej Ľupči, ktorý Martin Kusý premenil na rekreačný dom. Držal sa niektorých hesiel, ako „skúsiť zachrániť aaž potom búrať“, „možno nechať aj niečo škaredé“, „nepodľahnúť prepiatemu architektonizovaniu“ (s. 76) apod.
Architekti sa usilujú vytvoriť zaujímavé apríjemné prostredie aj vo veľkých aglomeráciách, ako je napr. Bytový komplex na Drotárskej vBratislave, ktorý vytvoril skolektívom Juraj Hantabal „na mieste lokality svojho detstva“. (s. 48) Ide aj orekonštrukciu 8-poschodového panelového domu vRimavskej Sobote (Lukáš Kordík), oBytové domy Karloveské rameno Bratislava (Juraj Šujan).
Dôležitosť miesta
Aj sakrálne stavby sa dočkali obnovy a niektoré boli postavené od základov. Tu stojí za zmienku azamyslenie text architekta, ktorý skolektívom rekonštruoval neologickú synagógu vŽiline. Martin Jančok píše: „Zrejme sme ešte nedospeli do stavu, keď budeme schopní nazerať do minulosti bez selektovania toho, čo si pamätať ačo nie.“ (s. 59) Apridáva aj kritiku, že štát asamosprávy nie sú schopné dohliadnuť na svoje hmotné kultúrne dedičstvo, často sa ho snažia zbaviť, rozpredať, lebo ich to finančne zaťažuje. Tak sa obnovy dočkal až po vyše 70 rokoch Kostol Panny Márie Snežnej vBratislave (Tomáš Bujna).
Na obnove malej poľnej kaplnky zbetónu (Kaplnka vzkriesenia vPoprade) má zásluhu Samuel Netočný, ktorý opoužití iného materiálu ako dreva neuvažoval; stromy aich drevo premenili svoju formu do architektúry.
Inak musel pri sakrálnej stavbe uvažovať Peter Pásztor skolektívom – ako do socialistického sídliska vkomponovať sakrálnu stavbu. Výsledkom je Kostol Božieho milosrdenstva vKošiciach. Ktakýmto stavbám možno zaradiť iobnovu vojnového cintorína z1. svetovej vojny vBanskej Bystrici, ktorý bol takmer úplne zlikvidovaný výstavbou cesty, dokonca na ňom postavili autosalón. Vít Halada skolektívom postupovali podľa myšlienky, že „Aj keď spoločenská spomienka na 1. svetovú vojnu ana cintorín postupne bledla, pamäť jednotlivcov aarchívov nezabudla na dôležitosť miesta.“ (s. 42)
Túžba vidieť krásu
Ziného pohľadu pristúpil kpodobnému miestu Jakub Kopec (Nový park Leopoldov), keď skolektívom revitalizoval park na mieste niekdajšieho mestského cintorína. Anapokon vknihe nájdeme rekonštruované či novopostavené objekty slúžiace všeobecným občianskym potrebám. Taká bola rekonštrukcia (Irakli Eristavi akol.) kasární, až vznikol Kulturpark Košice vnútri veľkého areálu so storočnými gaštanmi. „Toto dielo je relevantným príspevkom do diskurzu otom, akým spôsobom pristupovať krevitalizáciám industriálnych komplexov. Ako znich vytvoriť funkčné ahodnotné miesta vnašich mestách, slúžiace novému účelu.“ (s. 34)
Ktakýmto architektonickým výtvorom spraktickým účelom aestetickým zážitkom patrí aj prestavba dvorov, domov ačastí ulíc vTrnave – Nádvorie Trnava (Oliver Sadovský akol.) alebo SKI Bachledka vBachledovej doline (Matej Grébert). Vpublikácii nájdeme aj stavby vyslovene s praktickým účelom: Materská škola Banská Štiavnica (Richard Murgaš), Obchodný dom Atrium vBratislave (Ľubomír Závodný) alebo priemyselná stavba Areál Zeppelin vBanskej Bystrici (Štefan Moravčík).
Prevažná väčšina architektov predstavená vtejto publikácii tvorila spolu skolektívmi. Tieto realizačné tímy aich fotografie tvoria samostatnú časť knihy. Aj na základe toho si môžeme uvedomiť, ako vznikajú architektonické výtvory a obdivovať praktické avýtvarné nápady, prácu ičas, ktorý treba venovať budúcemu objektu, aby slúžil aaby sme ho mohli obdivovať.
Naozaj je čo vknihe prezerať aupercipientov možno vznikne aj túžba vidieť krásu tejto architektúry vjej skutočnej priestorovej podobe.
Gabriela Rakúsová (1943)
Literárna kritička, recenzie publikuje v printových médiách. Je autorkou rozhlasových literárnych kompozícií o spisovateľoch a ich dielach, ako aj niekoľkých dramatizovaných próz. Knižne vydala súbory textov Z literárnych reflexií (F.R. & G, 2015), Fiktívne rozhovory (LIC, 2018), Medzi realitou a jej znakom / interpretačné úvahy o knihách a Medzi autorom
a čitateľom (Modrý Peter, 2018 a 2021).
Imrich Pleidel (ed.): Ako sa číta architektúra
Dizajn afotografie: Jakub Milčák, Ilaria Ortensi
Levoča: Modrý Peter, 2021
