ղľáԾ
V Štúdiu 12 vBratislave sa stretli 23. júna na krste zbierky poviedok Juraja ŠEBESTU Triezvenie, ktorú vydalo vydavateľstvo Juga, autorovi priatelia apríbuzní. Juraj ŠEBESTA (1964) už publikoval poviedky včasopisoch Nové slovo mladých, Literárna príloha Smeny, Romboid, Dotyky, Kalligram, RAK aWuhladko. Vroku 1996 získal cenu poroty v súťaži Poviedka, ktorú organizuje vydavateľstvo L.C.A. Slovenský rozhlas realizoval jeho hru Kuleha. Venuje sa divadelnej publicistike aprekladom divadelných hier z angličtiny. Zostavil publikáciu Sam Shepard Hry,edične pripravil sériu anglických prekladov slovenských hier Contemporary Drama 1 – 5 , ktoré vyšli v Divadelnom ústave v Bratislave, kde pracuje.
Zaplnená sála sľubovala, že tento knižný debut bude mať veľa čitateľov. Otom, že jeho rozmanité poviedky poskytnú neraz svojím čiernym humorom aironickým tónom soptimistickým vyznením silné zážitky, presviedčali moderátor Ľubomír FELDEK, hosť programu básnik Erik ONDREJIČKA, vydavateľ Ján JANKOVIČ, ale predovšetkým ukážky, ktoré prečítali autorove sestry Katarína aZuzana. Vduchu poetiky väčšiny poviedok pokrstili účinkujúci (zľava: Ľ. Feldek, J. Jankovič, J. Šebesta aE. Ondrejička) tento knižný debut popolom zkaviarenských popolníkov zo Štefánky. Pri tejto slávnostnej príležitosti venoval autorovi jeho dlhoročný priateľ, literárny súpútnik Erik ONDREJIČKA tri básne. Pripájame aspoň jednu znich:
Peklo nebo
Neviem či to už viete alebo neviete
ale peklo anebo sú tuto na svete
Apeklo?
Peklo je čosi ako nekonečná novela
napísaná vštýle latino
vprázdnote špinavého hotela
vktorom sa sami pozývame na víno
aiba pre vás správa čisto dôverná
celé dni sa tam musí čítať moderna
Anebo?
Nebo je Staré Mesto plné anjelov
čo nás večne prehliadajú stvárou veselou
no život vňom je akýsi podozrivo krátky
keď starým láskam zrazu ovísajú zadky
avädnú tváre
iba vočiach nosia nezábudku
presne tak totiž vyzerá ženský anjel smútku
keď vravia že snami kedysi boli šťastné
Aodmenou?
Odmenou sú nám zase iba básne
aešte aj zbytočne hrubé spôsoby
pred vchodom pre veľmi dôležité osoby
kde môžeme pokojne postávať hoci aj do rána
apozdrav je len
„Odvlečte niekam toho ožrana
Kto mal vedieť že tu bude skôr“
Knock knock knockin’ on heaven’s door
