ղľáԾ
Slovenské knihy zPrahy
Za malý pramienok literárnej slovenčiny vČesku možno považovať knihy, vydané vPrahe vSlovensko-českom klube av Slovenskom literárnom klube vČR.
Ich autormi sú prozaici, básnici, esejisti,fejtonisti akultúrne osobnosti, ktoré zväčša trvale žijú vČeskej republike, ale jazykom ich umeleckého vyjadrenia zostala slovenčina. Popri stále narastajúcej absencii autorov súčasnej slovenskej literatúry na českom knižnom trhu (vrátane českých prekladov ich diel) si tento fakt zaslúži našu pozornosť – iuznanie ich vydavateľom.
Uvediem aspoň tituly kníh zostatných rokov: N. Vokušová – V. Skalský Slovensko-české osudy. (100+1 osobnosť českej spoločnosti zo Slovenska), E. Charous Pražské inšpirácie slovenských spisovateľov, V. Čársky Nahliadnutie dejinám pod sukne, J. Rakytka Mladosť ako sen, Čítanka modernej slovenskej literatúry pre stredné školy. Zároveň pripomeniem, že najzaujímavejšie znich Literárne informačné centrum vspolupráci so Slovensko-českým klubom pravidelne predstavuje českému publiku vPrahe vrámci Medzinárodného knižného veľtrhu Svět knihy. Aliterárna slovenčina je prítomná aj vkaždom čísle mesačníka Slovenské dotyky, vpodobe štvorstranovej prílohy pod názvom Literárne dotyky.
Medzi najnovšími knižnými prírastkami, ktoré nám začiatkom tohto roka prišli zPrahy, je kniha fejtónov Nade Vokušovej Bez sukne abez pasu alebo Ako rozbiť dúhu (s ilustráciami Mariána Vaneka) akniha esejí a rozhovorov Vladimíra Skalského Kľúčové slová: Praha, Slovensko, literatúra (sumeleckými fotografiami Petra Župníka) – obaja autori sú zhodou okolností redaktormi mesačníka Slovenské dotyky, obaja sú aj vedúcimi osobnosťami Slovensko-českého klubu azároveň aj iniciátormi, azväčša realizátormi jeho knižnej edície.
Vokušovej knižka fejtónov, hoci ich jazykom je slovenčina, mi svojím vtipom, výberom tém aj jemnou hrou shumornými polohami jazyka pripomenula známe „sloupky“ Karla Čapka. Zároveň som si uvedomil, že žáner fejtónu, ktorý mal ešte všesťdesiatych rokoch „domovské právo“ vo všetkých slovenských novinách, sa vposlednom desaťročí zich stránok takmer vytratil. Popritom Vokušovej fejtóny ukazujú, že na akúkoľvek životnú situáciu, či v rodinnom živote, medzi kolegami, na služobnej ceste, ba dokonca v takej úctyhodnej inštitúcii ako je úrad predsedu vlády, sa môžeme pozerať odľahčene. Potom aj tie najtrápnejšie situácie (vo vlaku zabudnutý cestovný pas, účasť autorky na tlačovke „hore bez“, chýbajúca sukňa pri interview sfederálnym premiérom) dokáže autor premeniť na zábavné príhody a dať im tak pečať umeleckého zážitku. Ten je vo Vokušovej knihe ešte umocnený kresbami Mariána Vaneka. Moja generácia si pamätá nanezabudnuteľné karikatúry vdenníku Smena vrokoch 1968 – 1969, ktoré zároveň originálne glosovali to, čo sa unás vtých rokoch dialo. Možno len ľutovať, že M. Vanek, ktorý musel v70. rokoch nedobrovoľne opustiť Slovensko, sa po páde režimu nevrátil na Slovensko (žije vSušici na Šumave).
Kniha Vladimíra Skalského Kľúčové slová: Praha, Slovensko, literatúra predstavuje výber zjeho esejí, glos arozhovorov zrokov 1996 – 2002. Podľa autora mali čitateľa upriamiť na to, „čo znamená Praha pre slovenskú literatúru, čo znamenajú Slováci pre literárnu Prahu, čo znamená literatúra pre Prahu ačo pre Slovensko“. Atak vknihe predstavuje osobnosti slovenského literárneho života (minulého isúčasného), ktoré vrôznych podobách žili a žijú vdotyku sčeskou či česko-pražskou kultúrou, konfrontujú sa sňou arôznou mierou ju inšpirujú, obohacujú či kriticky glosujú. Skalský vknihe preto prináša hutné, príťažlivo načrtnuté portréty (v češtine islovenčine) pôvodom slovenských umelcov, žijúcich dnes vPrahe – Andrej Stankovič (Básnik nonsensu, kritik nesmyslu), Marián Vanek (Zázračný svět všeumělce), Ľubomír Feldek (Přišel do Prahy, ze Slovenska neodešel aShakespeare podľa Feldeka: Sonety ako švédska trojka) či Gregorovská tradice ahledáni harmónie. Osobitne na mňa vSkalského knihe pôsobili jeho „archiválie“ oJ. Vlčkovi, Jégém, Horákovi, Hviezdoslavovi, Kraskovi či Jurkovičovi. Nie sú to totiž žiadne panoptikálne „povinné“ portréty, ale živé príbehy ľudí, slovenských umelcov, zktorých mnohí práve vdotyku sčeskou kultúrou či pražským prostredím čerpali inšpiráciu pre svoju tvorbu. Skalský zaradil do knihy aj rozhovory sdesiatkou súčasných slovenských umelcov (Rúfusom, Vilikovským, Grendelom, Kružliakom aďalšími), aby priblížil ich novú tvorbu českému publiku. Vlyricky ladenom texte Moja Praha slovenská spodtitulom Veľmi osobná reportáž Vladimír Skalský nezaprel, že je aj básnikom (v roku 2000 debutoval zbierkou Ktichu) apotvrdil to aj troma básňami, ktoré ktextu o Prahe pripojil: Návraty nocou (rýchlym krokom), Pragenzie (preberanie fotiek) aVeľkomesto (The City).
Knižná produkcia Slovensko-českého klubu aSlovenského literárneho klubu vČR zahŕňa aj knihy, ktoré majú literárnovedný, esejistický či informačný charakter. Uvediem aspoň knihu Z. Sojkovej Slovenské jaro aantológie Slovenská literatúra vPrahe.
Anton Baláž
