ղľáԾ
Vrezidencii veľvyslanca Slovenskej republiky vIzraeli Petra Huléniyho vTel Avive-Herzliy sa 20. októbra 2015 uskutočnila prezentácia hebrejského prekladu románu Antona Baláža Krajina zabudnutia ( Erec hašichecha, vydav. Maarecht) za účasti autora aliterárnej vedkyne zÚstavu slovenskej literatúry SAV Jany Kuzmíkovej. Román vyšiel sfinančnou podporou Literárneho informačného centra – komisia .
Vúvodnom príhovore veľvyslanec Peter Hulényi privítal vydanie knihy aoznačil ju za ojedinelú udalosť vpoznávaní slovenskej literatúry, keďže naposledy sa izraelskí čitatelia mali možnosť zoznámiť snašou románovou tvorbou koncom šesťdesiatych rokov uplynulého storočia, kedy vyšiel preklad Mňačkovho dokumentárneho románu Siedma noc. Vyjadril tiež potešenie, že na prezentáciu prišlo početné publikum krajanov, nielen zTel Aviviu, ale izJeruzalema, Hajfy aviacerých kibucov, vktorých žijú potomkovia slovenských vysťahovalcov, ktorí prišli do Izraela vo viacerých vysťahovaleckých vlnách adodnes udržiavajú vzájomné kontakty apovedomie oSlovensku. Na prezentácii sa zúčastnil aj nový veľvyslanec Štátu Izrael vSlovenskej republike Zvi Aviner Vapni.
Prezentácia bola trojjazyčná: slovensko-hebrejsko-anglická. Autorov príhovor do hebrejčiny tlmočil doc. Martin Rodan zHebrejskej univerzity vJeruzaleme, spoluautor prekladu knihy. Anton Baláž vňom uviedol, že významným podnetom knapísaniu románu bola jeho návšteva na Medzinárodnom knižnom veľtrhu vJeruzaleme vroku 1997, kde sa zoznámil s mnohými vysťahovalcami aich často dramatickými osudmi, že Izraela sa naozaj stal ich novým, šťastným domovom, skutočnou krajinou, kde sa im podarilo zabudnúť na holokaust ajeho dôsledky. Príbehovým ťažiskom románu je ale ich vysťahovalecká dráma, ktorá sa odohrala vpovojnových rokoch na Slovensku. Ahoci román nazval Krajina zabudnutia, je to kniha onezabúdaní na osudy slovenskej židovskej komunity ako trvalej súčasti nášho národného osudu.
Jana Kuzmíková vo svojom anglickom príhovore označila Antona Baláža za prozaika, ktorý sa vo svojich románoch vracia knašim povojnovým dejinám aprináša onich čitateľsky zaujímavé príbehy, pozadím ktorých je vždy dokumentárne podložený ahistoricky korektný pohľad na osudy ľudí, ktorá sa stali obeťami či rukojemníkmi doby. Tak je to aj vrománe Krajina zabudnutia, vcentre ktorého je príbeh dvoch mladých Židoviek Miriam aErny. Prežili Osvienčim astoja pred rozhodnutím ako ďalej žiť, či zostať na Slovensku alebo hľadať nový domov vIzraeli. Uviedla tiež , že ktéme vysťahovalectva slovenských Židov vpovojnovom období ipo roku 1968 sa autor vrátil aj vdokumentárnej knihe Transporty nádeje.
Osobitne zaujímavým nielen pre prítomné publikum, ale iautora románu bol anglický príhovor prekladateľky Tamary Rodanovej, ktorá prišla do Izraela so svojimi rodičmi ako dvojročná práve vo veľkej vysťahovaleckej vlne vroku 1949. Povedala: „ Balážov román je veľmi vizuálny. Keď ho čítate, máte dojem, že reálne vidíte konkrétne scény v knihe. Spisovateľ používa striedavo minulý a prítomný čas. To je možné v slovenčine, ale je to handicap pre preklad do hebrejčiny, ktorá neumožňuje pretlmočiť tento vizuálny efekt. Editori knihy, pán Nachum Sivan a pani Ruth Tamir rozhodli veľmi uvážlivo používať prítomný čas v celej knihe. To udržiava vizuálny efekt. Ďalšou výzvou nášho prekladu bolo udržať v hebrejčine rovnakú literárnu jazykovú úroveň v dialógoch a opisoch. A záverom ešte menšia prekladateľská poznámka: Jánošík, ktorý bol akýmsi slovenským Robinom Hoodom je uvedený s odkazom na agentov tajných komunistických slovenských služieb. Vzhľadom k tomu, že izraelský čitateľ nevie nič o Jánošíkovi, pridali sme pre ich objasnenie aj meno tohto legendárneho anglického Jánošíka. Akeďže sme už ostali i prvé pochvalné ohlasy na hebrejský preklad knihy avo svojej kultúrnej rubrike onej informoval aj prestížny denník Haaretz, chcem veľmi poďakovať jej editorom zMaarecht Kibbutz Dalia, ktorí sa zaslúžili oto, aby táto kniha bola čitateľná aatraktívna aj pre izraelského čitateľa. Vďaka ním je text plynulý avspisovnej hebrejčine. Obálku knihy navrhla pani Tal Gal aje na nej snímka ješivy, ktorá sa nachádzala sa pod bratislavským hradom, kde židovskí utečenci našli útočiskom pred alijou do Izraela“.
Na záver prezentácie román Krajina zabudnutia „pokrstili“ či uviedli na izraelský knižný trh slovenským „suchým karpatským vínom“, ktorého veľkým milovníkom bola aj jeho hlavná postava dr. Kalina – ajeho dcéra Mira Bar, známa izraelská psychologička tiež patrila kúčastníkom prezentácie.
Autor fotografii Juri Peter Dvorak
Pri krste slovenským vínom |
ʰ岹ٱľ첹 |
 |
