ղľáԾ
Dom, najnovšia zbierka jednej znajvýraznejších súčasných slovenských poetiekMirky Ábelovej, nahliada do súkromia troch žien a zaujme nielen samotnými textami, ale nepochybne isvojou vizuálnou prepracovanosťou. Tematicko-motivický rozmer básní umocňujú ilustrácieJany Farmanovej,Kataríny JanečkovejIvany Šátekovej.
Autorka čerpala výraznú inšpiráciu zpoézie W. H. Audena, anglického poeta, ktorého úvaha odomove Ábelovej zbierku otvára. Výrazné paralely možno spozorovať aj vsúvislosti svnímaním domova ako miesta, kde sa odohráva život jednotlivca. Auden vo svojej zbierke snázvom About The House (1965) vytvára analógiu založenú na skúmaní vzájomného vplyvu dvoch zložiek – jednotlivca domu, pevnosti zároveň na ich vzájomnom pripodobňovaní zdanlivo iracionálnom prepájaní.
Pri všetkých troch lyrických subjektkách autorka uvádza aj ich bydliská – uprvej zo žien je to Ulica parašutistov 3, neskôr sú to adresy Nová ul. 12 Ul. Za dedinou bez popisného čísla. Originálny prvok presného vymedzenia priestoru vytvára dojem reálneho ocitnutia sa na danej adrese, vdome troch žien.
Dom ako človek
Prvou zo žien, ktorej osud je zmapovaný všestnástich básňach, je Malvína P., starnúca pani, ktorá pociťuje akési prepojenie sdomom, ktorý obýva. Báseň sa stáva svedectvom zachytávajúcim posledné momenty života Malvíny P., keď dobrovoľne ukončuje svoje trápenie. Vbásňach dominujú motívy domova, spomienok na detstvo či samoty, no objavuje sa vnich aj ondrušovský motív psa – predstavuje fyzickú entitu. Lyrická subjektka potrebuje presunúť svoju frustráciu zneživého predmetu na živú bytosť, čím sa vistom zmysle zhmotňuje aj jej hnev.
Malvína P. trpí paranojou spôsobenou životom vizolácii, dom ju neustále ponižuje. Kulminačný bod pozorujeme vmomente, keď dom začína narúšať plynulý priebeh bežných dní: „začal mi kradnúť zapaľovače / schovávať ovládač od telky / presúvať veci na nečakané miesta (...) ten hnusný dom raz dokonca zariadil / že som zabudla ako sa zapína rádio.“ (s. 44)
Rovnako ako W. H. Auden vzbierke About The House dedikoval samostatnú báseň každej miestnosti vdome, aj Ábelová vyčleňuje texty venované spálni, obývačke čizáhrade (včasti Malvína P.); kuchyni, obývačke, spodnému WC, detskej izbe spálni (vdome Miroslavy B.).
Časť zameraná na život Chantal L. neobsahuje žiadne básne snázvami miestností. Ovyčleňovaní, resp. izolovaní týchto básní od ostatných textov možno hovoriť aj pre ich zjavnú chromatickú osobitosť – biele písmo na čiernom podklade, no líšia sa aj názvami. V porovnaní sostatnými básňami, ktoré sú iba očíslované, majú tieto texty konkrétne názvy.
Dom ako rodina a spoločnosť
Včasti zameranej na prežívanie Miroslavy B. pozorujeme proces budovania rodinného domu. Okolnosti výstavby približujú úvahy manželov, nových majiteľov, ktorí spočiatku považujú zastavanie ornej pôdy za neekologické. Prioritou manželskej dvojice je však nový domov: „zámer je jasný / stavať sa bude (...) jej majitelia / si kúpia paradajky zo španielska / dozreté vkamióne.“ (s. 66)
Pokrivené zmýšľanie moderného človeka autorka reflektuje mimoriadne autenticky. Kriticky hodnotí aj správanie „starých ochechúľ“, susediek jednej zlyrických subjektiek, ktoré zaujíma iba „tinder tik-tok, facebook instagram celé dni (...) najnovšie hoaxy (...), aby mali ďalšie dezinformácie.“ (s. 39)
Vposlednej časti zbierky nazeráme do života Chantal L. Motivický záber básnických textov predznamenávajú ilustrácie Ivany Šátekovej – zachytávajú ženu sprekrytými hornými dýchacími cestami, ktorej robí spoločnosť myš. Pochmúrne ladené maľby zobrazujú dvojicu na mieste pripomínajúcom cintorín či, prekvapivo, vposteli. Autorka vtejto časti načrtáva dystopický scenár – obsadenie mesta myšami, resp. potkanmi: „toto je vojnový stav / motyky, rýle, vražedné granule, plyn / pasce, čo nezlomia väzy (...) aká bude budúcnosť / akí my / čo znás zostane.“ (s. 118)
Ďalší tematický rozmer tejto časti rozkrývajú verše približujúce obdobie pandémie koronavírusu: „hudobníkom zakázali hrať / speváčkam spievať / osvetľovačom svietiť / zvukárkam zvučiť.“ (s. 125) Ľudí ovládal strach, nevedeli, „kto to má / kto je kolaborant“ (s. 129) – aj vsúvislosti suvedenými veršami vnímame satirický pohľad na dnešnú spoločnosť.
Ábelovej texty sú trefné, miestami aždrzé, každodenné prežívanie približujú bez akýchkoľvek príkras, práve preto zbierka nepochybne zaujme široké publikum.
Karolína Runnová (1998)
Pôsobí ako interná doktorandka na Katedre slovanských filológií FF UKF v Nitre. Venuje sa súčasnej slovenskej poézii.
Mirka Ábelová: Dom
Bratislava: Brak, 2022
