ղľáԾ
Vutorok 29. 1. 2008 sme vKlube spisovateľov uviedli výsledky výskumu súčasného stavu aúrovne čítania vSR, tentoraz medzi stredoškolákmi.
Zástupcov médií informovali: autor záverečnej správy Peter Valček, riaditeľ Kultúrneho observatória NOC Ľudovít Šrámek,Ľubor Hallon ariaditeľ LIC Alexander Halvoník.
Výskum realizuje Literárne informačné centrum spolu sKultúrnym observatóriom Národného osvetového centra už piaty rok tak, aby bol metodicky kompatibilný vjednotlivých rokoch, cyklicky sa opakujúcim zameraním na skupiny dospelej populácie, populácie desaťročných astredoškolákov, vždy vsociologicky validnej vzorke respondentov.
Vmáji 2007 sa uskutočnil zber dát dotazníkovou metódou na 18 stredných školách všetkých typov sprimeraným regionálnym umiestnením tak, aby zvolená vzorka 1201 stredoškolákov mala reprezentatívnu demografickú štruktúru. Zber dát sme uskutočnili vKošiciach, vKežmarku aokolí, vŽiline, v Čadci aokolí, vDunajskej Strede avŠamoríne, vokolí Skalice ana bratislavských stredných školách.
Autor záverečnej správy Peter Valček uviedol výber zistení zvýskumu vrôznych koreláciách:
Predovšetkým je to zistenie, že extenzívnych, každodenných čitateľov beletrie je v stredoškolskej populácii menej ako v dospelej populácii. V priemere 6,8% – podľa typu školy však percentá klesajú alebo narastajú (učňovské školy 3,8%, učilištia s maturitou 4,9%, stredné odborné školy 7,1%, gymnáziá 7,8%).
Vdospelej populácii sa tento údaj vuplynulých rokoch pohyboval okolo 9%.
Nižšie zastúpenie extenzívnych čitateľov beletrie je v stredoškolskej generácii zrejme prirodzenou súčasťou životného štýlu (napríklad v dennom režime viac športu či spoločenských aktivít, ako sú diskotéky, koncerty, rôzne párty, tematické pop-festivaly a podobne).
Len 9% z tých, ktorí uviedli, že čítajú beletriu denne alebo takmer denne, vôbec nevyužíva internet ako vzdelávacie médium. Naopak, až 70,5% z nich ho takto využíva aspoň raz do týždňa (z toho 33,3% denne).
Pritom až 50,6% extenzívnych čitateľov beletrie vôbec nehrá počítačové hry; 31,2% znich takto internet využíva aspoň raz do týždňa (ztoho len 9% denne).
Pri Աčíٲú krásnu literatúru sú rozdiely medzi oboma typmi užívateľov internetu menej nápadné – vporovnaní sextenzívnymi čitateľmi v rozsahu od 3% do 10% podľa jednotlivých ukazovateľov. Extenzívnych čitateľov beletrie možno teda v porovnaní snečítajúcimi krásnu literatúru považovať za kultivovanejších a výrazne pragmaticky orientovaných užívateľov internetu.
Len 12,7% extenzívnych čitateľov beletrie sleduje literárne dianie aj na internete (nečítajúci takmer vôbec – 0,8%). Zatiaľ sa teda nepotvrdzuje dávnejšia predstava, že aj čítanie krásnej literatúry sa postupne zásadným spôsobom presunie do elektronickej plazmy počítačových monitorov.
Pravidelnými čitateľmi slovenskej literatúry je napríklad 1,9% žiakov stredných odborných škôl, ale len 1,1% gymnazistov (čo je trochu neočakávané zistenie). Medzi učňami niet ԾᲹý pravidelných čitateľov slovenskej beletrie, na učilištiach s maturitou je len 0,4% pravidelných čitateľov slovenskej literatúry.
Zaujímavé rozdiely sú v hodnotení slovenskej literatúry tými, ktorí ju aspoň občas čítajú. Na tézu slovenská literatúra mierne zaostáva za svetovou ٱúdz odpovedali respondenti jednoznačne kladne (v poradí podľa typu školy: učilište, učilište smaturitou, odborná škola, gymnázium) v takomto zastúpení: 12,5%, 30,5%, 30,7%, 40,3%. Na tézu slovenská literatúra sa vyrovná svetovej literatúre: vnasledujúcom zastúpení: 62,5%, 51,2%, 40,7%, 34,1%, Vzťah gymnazistov k pôvodnej slovenskej literatúre je teda – prekvapujúco – viac skeptický ako na iných typoch škôl.
Medzi nečítajúcimi krásnu literatúru je 44,3% chlapcov a 22,2% dievčat – podobný, ale opačný, je pomer medzi extenzívne, denne čítajúcimi chlapcami a dievčatami (8,6% dievčat, 4,6% chlapcov).
Ani dievčatá nepatria k vášnivým čitateľkám pôvodnej slovenskej beletrie, ale výrazne prevyšujú chlapcov v jej občasnom čítaní (dievčatá 49,5%, chlapci 27,4%). ýԱ menej dievčat ako chlapcov je v ukazovateľoch – nikdy som nečítala / nečítal (dievčatá 21,4%, chlapci 33,2%) a skúsila / skúsil som ju čítať, ale nepáčila sa mi (dievčatá 27,4%, chlapci 38,6%).
Ani dievčatá nepatria k vášnivým čitateľkám pôvodnej slovenskej beletrie, ale výrazne prevyšujú chlapcov v jej občasnom čítaní. ýԱ menej dievčat ako chlapcov je potom v prvých dvoch ukazovateľoch grafu (nikdy som nečítal/nečítala a skúsil/skúsila som ju čítať, ale nepáčila sa mi).
• • •
V dospelej populácii takmer 18% tých, ktorí nemajú vôbec záujem obeletriu, aktívne číta odbornú literatúru aspoň raz v týždni. Aj medzi stredoškolskou mládežou je silná skupina, ktorá síce nereflektuje na krásnu literatúru, ale pritom extenzívne číta odbornú literatúru – taktiež približne 18%.
Len 9,2% z tých stredoškolákov, ktorí uviedli, že čítajú odbornú literatúru denne alebo takmer denne, vôbec nevyužíva internet ako vzdelávacie médium. Naopak, až 80% z nich ho takto využíva aspoň raz do týždňa (z toho 37% denne).
46,9% extenzívnych čitateľov odbornej literatúry vôbec nehrá počítačové hry; 29,7% znich takto internet využíva aspoň raz do týždňa (ztoho len 7,8% denne).
V čítaní odbornej literatúry – na rozdiel od beletrie – jednoznačne dominujú žiaci gymnázií – extenzívnych čitateľov odbornej literatúry je tu 7,5% (učňovské školy 3,7%, učilištia s maturitou 3,1%, stredné odborné školy 5,1%). Priaznivý údaj pre gymnázia potvrdzuje aj zistenie, že na gymnáziách je v porovnaní s ostatnými typmi škôl najmenej – 12,1% – Աčíٲú odbornú literatúru. Najviac – 31,6% – na učilištiach s maturitou.
Medzi najsilnejšie motívy na čítanie odbornej literatúry patrí: 1. úsilie zdokonaliť sa v určitom odbore; 2. koníčky a osobný investigatívny záujem o určitý odbor; 3. nevyhnutnosť daná štúdiom; 4. prirodzene sa všeobecne vzdelávať.
Priemerne – vcelej vzorke – je najvyšší záujem: 1. o šport; 2. o partnerské vzťahy; 3. zdravovedu a starostlivosť o telo; 4. ohistóriu a dejiny; 5. osexuológiu a erotiku; 6. o prírodu; 7. o automobilizmus.
Najmenej vyhľadávanými témami odbornej literatúry sú medzi stredoškolákmi: šitie, pletenie háčkovanie, politika a výchova detí.
Chlapci dominujú v záujme o politiku, automobilizmus a najvýraznejšie v záujme ošport. Dievčatá dominujú v záujme o zdravovedu a starostlivosť o telo, psychológiu a rozvoj osobnosti, výchovu detí (a to veľmi výrazne, aj keď na druhej strane pomerne nízkym percentom necelých 15%), ďalej vzáujme o partnerské vzťahy ao kuchárske knihy.
Na realizácii výskumu Čítanie 2007 sa podieľali pracovníci Kultúrneho observatória Národného osvetového centra: PhDr. Ľudovít Šrámek, CSc, riaditeľ; PhDr. Ľubor Hallon, CSc., aIng. Ivo Šimunek. Autorom záverečnej správy je Peter Valček, PhD.
Knižné vydanie výskumnej správy Čítanie 2007 vydalo Literárne informačné centrum ana vyžiadanie ho môžeme poskytnúť záujemcom otúto tému.
(suba)
FOTO: Ľubica Suballyová
