ղľáԾ
Milá Eva,
Odkedy si musela odísť, striedavo závidím ahnevám sa, že som nevyrazila stebou. Ale hľadať stratenú archu musí asi každý sám. Hľadanie stratenej archy je názov našej poslednej komunikačnej skupinky, ktorý si vymyslela. Tvoje nápady nikdy neboli prvoplánové.
Apretože sme obe odjakživa milovali zoznamy, tak ideme na to, Evi, posilnení tvojimi radami azoznamom, čo by na našich cestách nemalo nikdy chýbať:
Láska,láskavosť aveľkorysosť.
Kvalitné elektrospotrebiče do domácnosti.
Radosť a dôstojnosť každodenná.
Oslava života bez odvrávania, že sa to nehodí vistom veku.
Malý nožík, pero azápisník.
Morálna kotva vo vrecku, ktorá nikdy neohne náš chrbát.
Rúž na perách aobľúbená vôňa vo vlasoch.
Viera vnajlepšiu verziu seba.
Dôvtip azmysel pre humor.
Vprípade núdze vytiahneme:
Zvedavosť, ktorá dokáže robiť zázraky.
Vľúdnosť aobjatie.
Úsmev apeknú šálku.
Urobíme si kvalitný čaj
anapíšeme báseň.
Alebo si vytiahneme nejakú Tvoju knihu či kartu – keďže sa volajú Každý deň niečo dobré,poskytnú nám oveľa viac možností, ako sa zmestilo do tohto zoznamu.
Kedysi vminulom storočí som ti do telefónu prečítala celý filmový scenár Amálka, ja sa zbláznim, ktorý si potom režírovala. Volala som zpevnej linky. Inak sa nedalo, internet sme ešte nemali aja som mala malú Terezku. Ten príbeh je oŠimonovi, ktorý si so svojou staršou sestrou odmalička písal spoločný denník. Jedného dňa sa jeho sestra vydala, odsťahovala sa zdomu anešťastný Šimon si zapísal – Amálka, ja sa zbláznim, prečo si sa vydala?
Evulka, nebudem sa ťa nič pýtať, naopak, chcem ti niečo nové adôležité povedať. Príbeh pokračuje. Má podobu projektu, ktorého názov sa tvoril celý týždeň za známym bielym okrúhlym stolom uVás doma, keď si odišla. Volá sa Sláskou, Eva a26. 6. 2026 bude jeho prvý ročník. Pretože si milovala inteligentné prekvapenia, viac neprezradím. Len toľko, že nič sa nekončí. Toto je začiatok niečoho nového. Lebo 100 % čistá láska existuje amy ju budeme posielať ďalej aj vTvojom mene.
Pošepkala si mi niekde ku koncu: „Ak je na tomto celom aj niečo dobré, tak je to neuveriteľné množstvo lásky, ktoré som od všetkých dostala.“
Tak teda, milá moja trendseterka života – verím, že tieto slová by si mi nekompromisne neškrtla, keby som ti poslala text, ktorý ťa definuje. Hľadanie stratenej archy pokračuje.
Sláskou Babča
Barbora Kardošová
Vidím Ťa v tričku s nápisom „Spolieham sa na zázraky.“ Usmievaš sa, ako si sa vždy. Tvoje oči a vety nikdy nezabudnem. Napísať niečo o Tebe je také ťažké, súčasne dar, lebo som Ťa mohla zažiť, okrem toho, že som Ťa tak rada čítala. Odišla si ako jedna alebo jediná zo spisovateliek, ktorá neskutočne ovplyvnila celú generáciu ľudí po ’89, čo predtým knihy nekupovali a nečítali. Keď sa povedalo „literatúra“ – od najmenších obcí, malé mestečká a potom tie veľké – počas mnohých rokov si to bola Ty. Nedávala si si za knihy, ktoré kreovali našu kultúru, spoločnosť, autorský kredit. Nepoznám takýto prípad na svete. Celoživotne sa rada učím – opravte ma. Dotýkala si sa, potom už pod svojím menom, desaťtisícov sŕdc. Bestsellerový vrchol si opustila, aby si rozvinula svoju vlastnú mnohovrstvovú, nádhernú cestu poľudšťovania… prehovárania k ľuďom, ktorí Ťa čítali, cítili. Menili sa. Ako sme sa len menili dotykom s Tebou. Okrem víly, bohyne, zázraku – ako to mnohí múdri pomenovali – pre mňa si bola pilierom – pevným, takým silným, v chápaní, múdrosti, nadhľade, láskavosti, nachádzaní relativizovania a najmä nachádzaní zmysluplnosti v každodennosti. Koľko by sme mohli o všetkom, čo si bola a čo si odovzdávala… Bolo toho na desiatky životov. Myslím, že nepreháňam. A keď tu už fyzicky nie si, ostaneš medzi nami navždy vďaka všetkému vzácnemu, čo si zasiala. Bude to rásť. Budeme rásť. Vďaka veľmi, Evi.
Tamara Šimončíková Heribanová
Foto: archív SLC
