Trinásta zbierka významnej slovenskej autorky (nar. 1942) je knihou básní, denníkových záznamov a lyrických reflexií venovaných partnerskému spolužitiu s BHX Lohmerom. Lyrická textúra je dennodenným pokusom priblížiť sa k duši cez telo a cez dušu k telu, vytvoriť „chrbticu pre dvoch“ v duchovnom priestore. Je predchnutá myšlienkou slova ako prachu a otázkou, či takáto zameniteľnosť existuje. Autorka skúma v jazyku aj jazyk nevideného, ktorý sa vyjavuje v láske. šٰ, čo prejde vertikálou Ja-Ty, sa stane činom (slovom). Tak ako každé slovo môže byť v jednej chvíli múr, v inej chvíli môže byť dverami, cez ktoré dokážeme prejsť do duchovnej dimenzie.
