��������

Básnická zbierka autorky otvára nový pohľad na prepojenosť čiary ako prvku výtvarnej výpovede a čiary ako línie písaného slova. Vstupná časť knihy Kresbospisy (Texty ku kresbám Miroslava Cipára) zrkadlia poéziu a obraz ako dioskurov, schopných žiť aj osve, ale v súručenstve vytvárajú pridanú hodnotu rozpoznávania skutočnosti. Názvami básní sú čísla v lineárnom poradí, prológ k duchovnej koncepcii knihy ako matematického modelu večnosti. K slovu a čiare poetka pridala číslo ako jeden zo stavebných prvkov duchovnej architektúry. Číslo má toľko významov ako slovo. Vytvára univerzálne šifry, v ktorých sú zakódované minulé i budúce udalosti, zachytené kresbou i písmom. Napr. v básni 20 o incidente dvoch mužov na Obchodnej ulici, nachádzame prepojenosť Cipárových kresieb napriek tomu, že boli nakreslené o desaťročia skôr. Druhá časť s názvom Matematický model večnosti a iné nočné kratochvíle vizionársky hľadá niekoľko typov budúcnosti. Napríklad báseň Matematický model večnosti, verzia 99/A nás vovádza do sústredenej hry s kockami, Einsteinom, vesmírom a Bohom. V smerovaní básnického videnia poetka hľadá „totálnu abstrakciu“ v rámci žitého života na sídlisku.