Majiteľom a zakladateľom vydavateľstva Marenčin PT je Albert Marenčin ml. (1958) vyštudoval teóriu systémov na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK vBratislave. Od roku 1993 bol spoločníkom firmy Prístrojová technika, ktorá sa zaoberala aj vydavateľskou činnosťou. Od roku 1998 sa venuje len vydávaniu kníh a vydavateľstvo sa volalo Albert Marenčin – ղ岹ٱľٱ PT, teraz je to Marenčin PT apatrí medzi najvýznamnejšie slovenské vydavateľstvá.
Albert Marenčin o svojich vydavateľských začiatkoch rozpráva v rozhovore s Jánom Štrasserom v knihe Osem vytrvalých, ktorá vyšla v Literárnom informačnom centre roku 2017.
... som bol jedným zo štyrochspoločníkov softvérovej eseročky Prístrojová technika. Pod jej hlavičkou som vydal Valéryho Zlé myšlienky. Druhou knihou bol opäť otcov preklad Kráľ Ubu, potom vyšiel zborník spomienok na Dominika Tatarku Ešte svami pobudnúť, otcove spomienky, úvahy, prózy pod názvom Nikdy a Návraty na Muráň. Aešte asi desať ďalších kníh. Vroku 1998 som sa stal knižným vydavateľom takpovediac na plný úväzok. Odvtedy sa vydavateľstvo volalo Albert Marenčin – ղ岹ٱľٱ PT aneskôr, po rozpade IT firmy arozchode so spoločníkmi, už len Marenčin PT.
Vtom čase už bolo na knižnom trhu plno. Nemal si obavy, či sa ako vydavateľ uživíš?
Nie, nemal. Je pravda, že na ten vlak som naskočil trochu neskoro, ale ešte stále vňom bolo dosť miesta pre malých astredných vydavateľov.
Čím si začínal?
Prekladmi zfrancúzštiny, no úspech mal len zborník židovských anekdot Josepha Klatzmanna. Vtom čase som sa zoznámil snaším špičkovým enológom Fedorom Malíkom anavrhol som mu, aby napísal Encyklopédiu slovenských vín. Tú síce doteraz nenapísal, ale už vroku 1999 vydal unás knihu Víno moja láska aodvtedy dodnes asi dvadsať veľmi úspešných kníh ovíne, okrem iného osem vinárskych ročeniek 100 najlepších vín Slovenska.
Venujme sa teraz podrobnejšie knihám, ktoré si vydal avydávaš. Začnime chronologicky – skvelou edíciou Bratislava – Pressburg, vktorej doteraz vyšlo vyše sto titulov. A vkaždej knihe sa uvádza, že edícia Bratislava – Pressburg vychádza vďaka iniciatíve pani Selmy Steinerovej.
Pani Selma Steinerová bola poslednou majiteľkou bratislavského antikvariátu Steiner, ktorý založili jej predkovia už vroku 1847. Patrila do okruhu ľudí, vktorom sa pohyboval môj otec, dalo by sa povedať, že bola našou rodinnou priateľkou. Vroku 1996 ma upozornila na Martina Trančíka, mladého švajčiarskeho historika slovenského pôvodu, ktorý po nemecky napísal knihu Medzi starým anovým oosudoch rodiny Steinerovcov a ich antikvariátu. Pani Selmainiciovala aj zafinancovala jej vydanie vslovenčine. Zoznámila ma sprofesorom Jánom Albrechtom – priatelia ho volali Hansi. Chodieval som do jeho čarovného domu na Kapitulskej ulici. Hansi Albrecht bol univerzálnou osobnosťou nielen hudobnej kultúry. Vydali sme jeho eseje oumení Die Geisteswelt des Schönen aSpomienky bratislavského hudobníka.
Tie knihy už vyšli vedícii Bratislava – Pressburg?
Tie ešte nie, ale duchovne tam patria. Steinerovci za prvej Československej republiky vydávali vnemčine knihy publicistu a veľkého propagátora starej Bratislavy Karla Benyovszkého, ktorý bol redaktorom novín Pressburger Zeitung, neskôr Grenzbote. Pani Selma ma nahovorila, aby som ich vydal vslovenčine. Tak sa vroku 2002 zrodila prvá kniha edície Bratislava – Pressburg: Benyovszkého Malebné zákutia advory starého Prešporka. Postupne som vydal asi desať jeho kníh. Potom prišlo päťzväzkové vydanie diela prešporského polyhistora Tivadara Ortvaya Ulice anámestia Bratislavy zroku 1905. Len Podhradie malo prvý náklad desaťtisíc kusov. Benyovszkého i Ortvayove knihy sa dobre predávali, celá edícia mala adodnes má slušný komerčný úspech.
