ղľáԾ
Tohtoročná Biblioteka nenaplnila obavy mnohých znás súvisiace so zvýšeným vstupným, práve naopak, návštevníkov bolo dosť, dosť na to, aby zaplnili nie len uličky medzi stánkami vystavovateľov, ale aj jednotlivé pódia so sprievodným programom. Aaj tento rok sa varilo, teda vlastne „čítalo schuťou“ ako som toto pódium určené na prezentácie kuchárskych kníh spojené snázornými ukážkami prípravy aochutnávkami konkrétnych receptov, pred tromi rokmi pomenovala auviedla na bratislavskú Bibliotéku. Suverénne najlepší rok, čo sa účasti publika týka... Potešilo ma to, lebo je to moja srdcovka atiež ma potešili tohtoroční účnkujúci, že výborne varili, zaujímavo rozprávali...a bolo to neopísateľne skvelé! :o)
Mirka Bilaččová
Knižný veľtrh Bibliotéka je zpohľadu pracovníka vydavateľstva alebo literárnej organizácie celkom iný ako zpohľadu bežného návštevníka. Pre toho prvého je to náročný pracovný deň, počas ktorého sa ani na chvíľu nezastaví. Našťastie ho príjemne spestrujú stretnutia skolegami ziných vydavateľstiev, sautormi čprekladateľmi. Aj keď sú to stretnutia často krátke, niekedy len kývnutie apozdrav, príjemne potešia. Arovnako poteší záujem tých druhých, čže návštevníkov, keď chytia do ruky práve vašu knihu, trávia čas vo vašom stánku aprídu na prezentáciu vášho autora. Preto sa na Bibliotéku vždy teším.
Ina Martinová
Na pódiu Deti sú naše knihy sa aj tento rok osvedčlo, že vernisáže knižných noviniek pre deti sú úspešnejšie, keď sa na ich prezentáciu využívajú viaceré výrazové prostriedky, alternatívne spájanie tvorivých umeleckých aktivít. Medzi najúspešnejšie patrili hudobno-tanečné adivadelné vystúpenia vkombinácii s dramatizovaným čítaním a výtvarné dielne silustrátormi najnovších knižných titulov pre deti. Účasť triednych kolektívov počas štvrtka a piatka bola ako vždy mimoriadne početná, výška vstupného sa však evidente odrazila na návštevnosti podujatí vsobotu avnedeľu, ktorá je postavená na návštevách rodín sdeťmi aštudentov . Napriek tomu narastá počet rodičov, ktorí sa spolu sdeťmi aktívne zapájajú do výtvarných dielní. Záujem otieto dielne aoosobnosti mladých ilustrátorov sme zaznamenali aj ustaršej školskej mládeže. Je zrejmé, že prezentácie kníh formou tradičnej „besedy“ arozhovoru sautorom nestačí. Pozornosť dieťaťa dokáže stimulovať hudobný alebo dramatizovaný vstup, hra, do ktorej sa dieťa môže aktívne zapojiť. Preto tento rok zabodovala Dažďová víla Petra Karpinského, Rozprávka ooslíkovi Jána Milčáka vpodaní hudobno-tanešného divadla Nezábudka, literárno-výtvarná súťaž časopisu Zips, Osmijanko sdramatizovaným vstupom divadielka ELSA, Čítanie s Mrkvičkom alebo prezentácia Divov Slovenska svystúpením folklórneho súboru Červené jabĺčko a známehoterchovského muzikanta Viliama Meška .
Ľuba Kepštová
Mám rada Bibliotéku. Príchod na výstavisko tesne pred otvorením veľtrhu ma opakovane fascinuje. Hala naplnená očakávaním, starýmiznámymi anovými knihami. Apotom to náhle zaľudnenie uliček,ruch a ožívanie pódií s programami. Spomenula som si na Bibliotéku 2002, jubilejnú desiatu, vroku, keď sa protestovalo proti zvýšeniu DPH na knihy na 14 percent. Počet návštevníkov sa vtedy odhadoval na 20 tisíc anecelá dvadsiatka sprievodných podujatí bola na jednom pódiu. Tento rok bolo návštevníkov okolo 38 tisíc a programy ani nerátam. Výstavisko žilo, knihy sa predávali, podujatia si našli svoje publikum. Mám rada náš malý nedokonalý slovenský knižný svet apokladám za malý zázrak, že napriek opakovaným tvrdým ranám distribúcií, ešte stále žije.
Margita Bíziková
Vzácnym zavŕšením storočnice Dominika Tatarku, ku ktorej LIC vydalo Písačky pre milovanú Lutéciu (vyšli prvýkrát na Slovensku) adruhé vydanie Navrávaček sDominikom Tatarkom Evy Štolbovej, bola beseda počas Bibliotéky určená predovšetkým stredoškolákom. Otvorbe aživote prozaika adisidenta veľmi zaujímavo diskutovali literárny vedec Peter Zajac, esejistka aprekladateľka Michaela Jurovská, spisovateľ avydavateľ Oleg Pastier, všetci sa osobne poznali sDominikom Tatarkom azasvätene poznajú jeho dielo, no predsa azda najviac stredoškolákov zaujalo, keď oautorovi Panny Zázračnice č Farskej republiky rozprávala jeho dcéra Desanka Tatarková. Za najkrajšie spomienky na otca pokladá chvíle, keď sa sotcom rozprávala ojeho detstve, mame, sestrách aj oženách. Rozhovory viedli často aj hlboko do noci, nehľadiac na to, že ráno musí vstávať do školy. Aj mladým ľuďom vhľadisku úprimne radila ako dcéra, hrdá na svojho otca, aby sa zhovárali so svojimi rodičmi, pretože tak lepšie pochopia život.
Marta Bábiková
