Indický básnik Vishnu Khare

Vishnu Khare (1940) -narodil sa vDillí, vsúčasnosti žije smanželkou vBombaji. Básnik, novinár, prekladateľ, literárny afilmový kritik. Píše vhindčine aangličtine, jeho básne preložilidoniekoľkých európskych jazykov. Na Slovensko prišiel už tretíkrát, tentoraz na štipendijný pobyt, na pozvanie Literárneho informačného centra.

Napísali ste sedem zbierok poézie. Väčšina znich bola preložená do hindčiny, ale aj do angličtiny aniekoľkých európskych jazykov. Keď si predstavíme, že vIndii je vyše 20 jazykov ato množstvo autorov, ktorí vnich píšu, človeku sa zdá, že nie je možné sa vtom zorientovať. Ako to uvás funguje, tých známejších prekladajú do hindčiny aangličtiny, tak ako vás?

Moje básne preložili do siedmich indických jazykov. Viete, vIndii je strašne veľa básnikov, ale navzájom sa poznáme aniekedy sa aj navzájom prekladáme. Napríklad ja, ak sa mi páči nejaká básnická zbierka vbengálčine, teda v jazyku, ktorému rozumiem, preložím ju. Je pravda, že často sa poézia prekladá do hindčiny aangličtiny, týmto jazykom rozumieme unás všetci.

Na konte máte aj niekoľko kníh oliterárnej afilmovej kritike. Vy sám sa netajíte tým, že film vás baví asi najviac hneď po poézii. Dokonca ste napísali scenár kfilmu pre vášho syna.

Scenár už je hotový, ale musíme ho trochu skrátiť, aby sme znížili rozpočet na výrobu filmu. Je to príbeh z19. storočia, keď do Indie prišli Briti.Scenár jeojednom vidieckom gangu. Momentálne ho číta viacero producentov, uvidíme, komu sa zapáči akto pristúpi na naše podmienky. Jeden režisér mi totiž núkal päť miliónov rupií za scenár, ale ja chcem, aby to režíroval môj syn, ktorý je tiež filmár. Moja dcéra zase hrá vo filmoch aseriáloch v Bollywoode.

Ste pomerne plodným prekladateľom, veľa ste prekladali znemčiny, napríklad Goetheho Fausta . VEurópe ste boli už viac ako 30-krát. Ovplyvňuje vás európska literatúra?

Samozrejme, ale nielen európska. Ovplyvnili ma aj ruskí spisovatelia - Gorkij, Kuprin, Ajtmatov. Teraz by som sa rád trochu viac zameral na autorov zo strednej Európy, pretože tých vIndii veľmi nepoznajú amali by. Keď som prekladal poľských autorov Czeslawa Milosza a Wislawu Szymborskú, mali taký úspech, že ich knihy sa unás kradli. Dokonca umňa doma, ukradli mi ich preklady, keď knám niekto prišiel na návštevu.

Do hindčiny ste preložili aj fínsky epos Kalevala. Vďaka tomu ste sa dokonca stali Rytierom bielej ruže Fínska.

Áno, anedávno vdecembri som dostal podobné vyznamenanie vEstónsku. Preložil som estónsky epos Kalevipoeg. Maďarskú medailu mám zase za preklad básní Attilu Józsefa. Vsúčasnosti pracujem na poézii jednej zaujímavej poetky zEstónska. Mám jej zbierku básní vestónčine aangličtine. Pracujem sjej anglickým prekladom ajej komentármi apoznámkami, rozprávame sa otom spolu.

Tento rok organizujete návštevu niekoľkých slovenských básnikov vIndii. Chystáte ďalšie preklady do hindčiny?

Mali by knám prísť na pozvanie Sahitya – Literárnej akadémie, ktorá patrí pod Ministerstvo kultúry Indie. To, či ztoho bude aj nejaká kniha, ukáže čas, ale plánujem to. Isteže, mám určitú predstavu. Bola by to zbierka básní slovenských autorov, vslovenčine, hindčine aangličtine. V70-tych rokoch som dva roky žil vPrahe, študoval som literatúru arozšíril som si obzory aj voblasti slovenskej poézie. Mám rád básne Miroslava Válka, Jána Kostru, aj súčasníkov – Jána Litváka alebo Evy Luka, ktorápíše veľmipôsobivo. Na jej básňach už pracujem. Stretli sme sa minulý rok vSmoleniciach, počas Medzinárodnej dielne prekladu.

Čo vás inšpiruje pri tvorbe najviac?

Najviac asi ľudskosť. Mám silné sociálne cítenie a som rád, keď sú ľudia šťastní a slobodní. Verím vrodinu, manželstvo, vernosť, vzdelanie a tradičné hodnoty.

Na Slovensku ste už tretíkrát. Cítite inšpiráciu aj tu?

Vaša príroda je veľkou inšpiráciou, ale mňa najviac zaujímajú ľudia avzťahy. Predstavujem si napríklad, ako by som prežíval rozdelenie Česko-Slovenska, keby sa ma to týkalo osobne. Keby som bol Slovák, ktorý má ženu Češku anaše deti by študovali vPrahe, ako by som to vnímal? Čo by som robil, kde by sme žili? Keď sa Pakistan oddelil od Indie vroku 1947, bolo to emocionálne silné, všetci sme plakali. Teraz vidíme dôsledky vtom, že nie všetci sú spokojní. Keď sa stretneme, prežívame to aj teraz.

Benita Tettingerová