ղľáԾ
Vo štvrtok 13. septembra vrámci svojej cesty po Rusku, Čechách a Slovensku navštívil Literárne informačné centrum čínsky spisovateľ Wang Meng, profesor literatúry na čínskej univerzite vprovincii Šantung.
Prvú prózu vydal vroku 1953, neskôr nemohol celoštátne publikovať. Vnasledujúcom období „politického oteplenia“ vrýchlom slede publikoval mnoho poviedok, esejí a reportáží. V nich sa tematicky vracal k udalostiam ukončenej „kultúrnej revolúcie“ a súčasne reagoval i na problémy vtedajšej Číny. V tomto období začal vo svojej tvorbe používať novú tvorivú metódu „prúd vedomia“ a uviedol ju na čínsku literárnu scénu. Je jedným znajlepších čínskych spisovateľov, vrokoch 1986 – 1989 bol ministrom kultúry, dnes učí na univerzite.
 |
 |
 |
 |
 |
Jeho otec bol univerzitný profesor, vďaka nemu sa zoznámil sliteratúrou sveta, srôznymi náboženstvami, čítal Bibliu. Je fascinovaný fenoménom ukrižovania Krista. Zo západnej literatúry má najbližšie knemeckej literatúre. Na Slovensku sa Wang Meng chcel zoznámiť skrajinou, umeleckými pamiatkami, predovšetkým gotickými, aso situáciou vsúčasnej literatúre.
Na stretnutí sa zúčastnili slovenskí orientalisti asinológovia zo Slovenskej akadémie vied (Doc. PhDr. Karol Sorby, DrSc.; PhDr. Jozef Marian Gálik, DrSc.; Mgr. Mária Čarnogurská, CSc., Mgr. Martin Slobodník, PhD.), kultúrny radca Veľvyslanectva Čínskej Ľudovej republiky Yu Lei, šéfredaktor vydavateľstva VEDA Emil Borčin aďalší hostia. Slovenskú spisovateľskú obec zastupovali Dana Podracká, Anton Hykisch, Anton Baláž a Milan Richter.
Hostí privítal riaditeľ LIC Alexander Halvoník, uviedol pána Wang Menga ako významného predstaviteľa čínskej literatúry akultúry. Hostí stručne oboznámil sčinnosťou LIC.
Pán Wang Meng poďakoval LIC aKabinetu orientalistiky SAV za pozvanie: „Ztvárí každého zvás som vyčítal, že ste veľmi dobrí, uvoľnení arelaxovaní ľudia. Slovensko je krajina, ktorá žije vmieri, ľudia sa tu majú dobre, je to krajina, vktorej život nie je ťažký. Do vienka ste dostali prekrásnu krajinu – ahoci som na Slovensku prv krát, necítim sa tu osamotený. Spánom Gálikom som sa stretol aj vPekingu, vČíne boli jeho práce vydané aje vČíne veľmi známy. Pani Anna Doležalová, už zosnulá, preložila niektoré moje knižky do slovenčiny. Obdivujem pani Máriu Čarnogurskú, ktorá do slovenčiny preložila veľké množstvo klasických čínskych diel.
Seba samého považujem vČíne za účastníka čínskej histórie, taktiež za zaznamenávateľa čínskej histórie aautora kníh očínskej histórii. Keď som bol malý, dostalo sa mi veľa propagandy týkajúcej sa revolúcie achcel som byť revolucionárom. Keď som mal 14 rokov, vstúpil som do komunistickej strany, to bolo vobdobí, keď som tam vstúpil ilegálne (1948). Mám niekoľko vnukov avnučiek, ktorí už prekročili vek 14 rokov aoni nerobia nič iné, len sa hrajú počítačové hry. Ja im hovorím: vy sa tu hráte spočítačovými hrami aja som bol vo vašom veku revolucionár. Je zvláštne, že moji vnuci avnučky mi dávajú tvrdú odpoveď: keď si bol ty malý, nemal si žiadne hračky – čo iné si mohol robiť, len byť revolucionár... Mám pocit, že je vtom štipka pravdy: Myslím si, že pokiaľ vláda svojej krajiny neposkytne dostatok hračiek adostatok času na to, aby sa mohli deti hrať, tak tá generácia detí má skutočne právo na to, aby zvrhla túto vládu. Takisto to hovorí orozdielnosti situácii vtedy avsúčasnosti majú deti celkom iné pocity, sú prirodzenejšie aje dosť detí, ktoré zažívajú to isté, teda majú sa ským hrať.
Vminulosti som bol predsedom komunistického zväzu mládeže a bol som aj ministrom kultúry. Zažil som vo svojom živote aj dlhé, niekoľkoročné obdobie, keď som sa vzdal politického života avenoval som sa fyzickej práci, okopával som zem. Vobdobí, keď som sa stal revolucionárom, žil som vPekingu, ktorý bol okupovaný japonskými vojskami – vždy keď sme stretli japonských vojakov, museli sme skloniť hlavy. Dnes mám 73 rokov aposledných 20 rokov sú najlepšie roky, aké som zažil. Čína sa za týchto 20 rokov vyvíjala najlepšie. Toto nie je len môj osobný názor, je to aj názor amerického veľvyslanca vČínskej ľudovej republike, pána Stefana Roya, povedal to ešte predo mnou atvrdí, že 20, resp. vyše 10 rokov, čo sa vČíne vsúčasnosti deje, to sú najlepšie roky vcelej čínskej histórii. Samozrejme, aj vsúčasnosti má Čína veľmi veľa problémov – sekológiou, sobmedzovaním pôrodnosti, schudobou vmalých čínskych okresoch. Množstvo súčasných čínskych spisovateľov venovalo tejto téme svoje diela. Jednou znajobľúbenejších tém je korupcia aprípady, ktoré vyvolávajú obrovskú zášť ahnev obyvateľstva. Bol by som veľmi rád, keby sme ako spolupracovníci, zaoberajúci sa tým istým, mali možnosť väčšej vzájomne komunikovať.“
Po jeho príhovore nasledovala diskusia prítomných shosťom – hovorilo sa aj osúčasnej vydavateľskej situácií vČíne, oliterárnych vplyvoch Márqueza či o popularite Kunderu.
Rozhovor Dr. Gálika sWang Mengom prinesie Knižná revue.
Foto: Andrej Matuška ©
