ղľáԾ
Varlam T. Šalamov: Kolymské poviedky
Majster krátkej prózy, básnik Varlam Tichonovič Šalamov (1907-1982) patrí knajväčším ruským spisovateľom 20. storočia. Pochádza zrodiny pravoslávneho duchovného, ktorý niekoľko rokov strávil v aljašskej misii na Aleutských ostrovoch. Po Októbrovej revolúcii rodina upadá do biedy, ahoci je Varlam nadaný, ako syn kňaza nemôže študovať, až kým mu túto možnosť neotvorí práca vtovárni.
Šalamova prvý raz zatknú v ilegálnej univerzitnej tlačiarni, odsúdia ho na tri roky nútených prác na Urale. V druhej vlne stalinských čistiek ho odsúdia na päť rokov galejí na Kolyme. Tam Šalamova znova súdia, trest mu predĺžia o desať rokov a posielajú ho na nálezisko zlata. Zachráni ho absolvovanie ošetrovateľských kurzov.
Po ich skončení vykonáva prax blízko Oimiakonu, kde je nútený zostať aj po vypršaní trestu. Po smrti Stalina sa začína písať Kolymské poviedky. Rehabilitujú ho, jeho poviedky vychádzajú vzahraničí, no v ZSSR sú odmietané. Vposledných rokoch má vážne podlomené zdravie, no vedomie jasné. Zomiera po nedobrovoľnom prevoze do psychiatrickej liečebne.
V tlačenej podobe Knižnej revue je aj ukážka z knižky.
