��������

DOČKALI SME SA PRVÉHO DIELU SLOVNÍKA

Minulý týždeň predstavilo vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied – Veda dva výnimočné knižné tituly. Jednozväzkovú reprezentačnú encyklopédiu Slovenska v angličtine The Encyclopaedia of ��������ia and the ��������s, ktorá v 3700 heslách spolu s 1400 ilustráciami ponúka predovšetkým zahraničnému záujemcovi o Slovensko základné informácie o našej súčasnosti aj minulosti. Knižnou udalosťou bolo aj uvedenie prvého zväzku Slovníka súčasného slovenského jazyka od A po G. Dielo kolektívu autoriek má 1134 strán a 30 293 hesiel. Na ďalší zväzok si počkáme najmenej dva roky, celý projekt Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV by mal byť zavŕšený zhruba o 15 rokov a tvoriť ho bude sedem až osem zväzkov s vyše 220 tisíc heslami. So zvyšovaním jazykovej kultúry, najmä v médiách, by sme však nemali čakať na dokončenie tohto projektu. Ak by sa totiž tvoril korpus nášho jazyka z prepisov rozhovorov našej dospievajúcej mládeže odchovanej na komerčných rádiách, televízii a internete, bol by žalostne chudobný a žalostne vulgárny. Nie je to však len ich chyba. V škole na cibrenie jazykového prejavu nie je priestor, skúša sa zväčša písomne, a tak sa vyjadrujú stručne a v holých vetách. Najčastejšie im však stačí označiť písmenká v testoch. Všade sa stále propaguje výučba cudzích jazykov, na svoj materinský však trestuhodne zabúdame. Spisovateľka Susan Sontagová síce tvrdila, že ,,bez ako by sa celý systém jazyka veľmi rýchlo zrútil“, o slovnej zásobe a s ńou súvisiacim čítaním mládeže, by sme mlčať nemali.