S. Liptáková v spolupráci s Vydavateľstvom Slovart 2012
پž&ܲܳٱ; je druhou knižkou manželov Liptákovcov. Viac než úspešná bola aj tá predošlá Chlapec bez mena (2007), ktorú takisto ilustroval výtvarník a scénograf Fero Lipták a text napísala scenáristka a filmová dramaturgička Slavka Liptáková. Zaradená bola medzi Najkrajšie knihy Slovenska, figurovala medzi nominovanými na Bienále ilustrácií 2011. پž&ܲܳٱ; je v prvom rade zábavno-poučný príbeh o rovnomennej postave. پž&ܲܳٱ; sa živí dierami. Vo svojom okolí sa mu nedarí nájsť také, ktoré by ho nasýtili, preto sa rozhodne putovať. Na tejto iniciačnej ceste môžeme sledovať, ako پž&ܲܳٱ; postupne múdrie. Cestou stretáva Trkvasa, Ženu bez srdca, Lakomca aj podivnú Starenu. Hľadá diery, dierky, dieročky, trhliny, bublinky, škáry, tunely, rúry, jamy, káble, zákutia… priestory medzi niečím a ničím. Tých možností na zjedenie je nekonečne veľa a detský čitateľ si môže práve týmto spôsobom rozhýbať predstavivosť. Okrem naratívnej roviny preniká textom autorská schopnosť vytvoriť „z diery“ otvorenú križovatku nekonečných významov. Pre deti i dospelých. A tak پž&ܲܳٱ; najprv hľadá hmotné diery. Tie, ktoré sú jasné svojou materiálnosťou. Mravčie chodbičky sú však príliš krehké, olejová vaňa pod autom zas chutí ako živočíšne uhlie. V prírode sú diery diétne, v meste sa mu nedarí nájsť „ani kúsok ozajstnej prázdnoty“, všetko je v ňom dokonale vyplnené. To sú tie doslovné diery. A keď sa nimi poprediera, stále hladný, natrafí na diery metaforické. Prehryzie sa všeličím, aby sa prerodil a na konci našiel…
Ako sa zavŕši toto putovanie? Možno zmysel motívu putovania tkvie v jeho priebehu. A ten má v knihe aj vizuálny rozmer. Rovnako silný a pôsobivý ako text. Vzájomne sa podporujú a zaujímavé je sledovať najmä پž&ܲܳٱ;ove premeny. Občas sa podobá na koňa, na inej stránke zas na vranu či akéhosi ľudoopa. A možno je to len ľudská vlastnosť hľadať v niečom vymyslenom antropomorfné tvary. Jednoducho, jeho vizuálna podoba je premenlivá presne tak, ako to, čo hľadá.