ղľáԾ
Lovec veršov
Ľubomír Feldek: Onákazlivosti šťastia, Bratislava, Ikar 2009
Ľubomír Feldek posmešne nazýva zbierku fejtónov Onákazlivosti šťastia Správami zkrematória. Robí tak na podnet manželky Oľgy, ktorá poznamenala, že takmer každý, o kom píše, je už mŕtvy. Smrť však nie je pre Feldeka výhovorkou. Neslobodno premlčať život, slová askutky ľudí – väzňov,politikov, priateľov,nepriateľov, strážnikov, fotografov, hercov abásnikov. Ľudia zomierajú, ale Feldek nezabúda, neprehliada, neospravedlňuje. „Sú naozaj všetky zlé skutky napraviteľné? Asú potom aj premlčateľné?“ pýta sa vo fejtóneRok Svätého Pavla. Nie. Treba na nich pamätať, pripomínať ich, ale neutopiť sa vnich, odpovedá kniha.
Feldek nikdy nepremlčí ani skvelé verše Williama Shakespeara, Rudolfa Dobiáša, Jana Skácela, Michala Godora aďalších básnikov svetového formátu aj všedného dňa. Podujal sa, dobrovoľne a isteschuťou, na oprašovanie zabudnutých ahľadanie neznámych básní,veršov, hrdinov, vinníkov.
Zbierka fejtónov uverejňovaných vSME aHospodárskych novinách vrokoch 2006 až 2009 je ohraničená dvoma textami zkultúrnej prílohy denníka Pravda – Kumšt aukončená bodkou Milana Lasicu. Kfejtónom sa prepašoval ešte jeden, okráse Sloveniek, pôvodne vytlačený na stránkach .týždňa. Príhody, na ktorých stavia text sa viackrát opakujú, dokonca doslovne, Feldek však pre potreby jednotlivých fejtónov vyťahuje zrovnakých príhod iné pointy, uvádza ich v nových súvislostiach. Nachádza viac rozmerov vna pohľad plochých udalostiach. Krátke texty sa čítajú ľahko. Zaradom,odzadu, od stredu – podľa ľubovôle. Neoberajú očas, akoby len narýchlo niečo poznamenali anechali nás premýšľať, zasmiať sa, alebo len tak ísť ďalej bohatších opár slov.
Vtakmer stovke textov sa Feldek vspravodajskej samoobsluhe predstaví ako pozorovateľ života, prekladateľ amilovník Shakespeara aruských básnikov, autor divadelných hier, prvoročiak – študent Vysokej školy pedagogickej, člen Trnavskej skupiny, štamgast kaviarne Štefánka, Žilinčan, Slovák, skalný fanúšik vína, otec, obdivovateľ krásy Sloveniek, objaviteľ krás Slovenska. Predovšetkým však ako básnik, ktorý nenechá verš preletieť okolo bez toho, aby ho zachytil na papier. Pozoruje aužíva si zdanlivé maličkosti. Cituje básnikov ačasto aj sám seba. Keď raz vymyslí vtipnú básničku, zopakuje ju pri najbližšej akaždej vhodnej príležitosti, aby azda nevyšla na vnivoč. Okrem fejtónovej pointy zahŕňajú texty aj reportážnu kresbu, rozprávanie a spravodajsky presné fakty. Hra slov v slovensko-anglických prekladoch prináša trochu prekladateľského jazykového humoru.
Feldek nepozná všednosť, len neschopnosť ľudí objavovať poéziu každodennosti. Pár pohárov vína, volanie prírody, náhodné stretnutie na ulici, všetko uneho vyvoláva asociácie aprihráva mu známy alebo nový verš na jazyk. AFeldek neváha aprihrá ho ďalej čitateľovi. Od štyristo rokov starých sonetov po situačné rýmy, všetky vety prednesie ako cenné arovnocenné.
Spraviť báseň – to je lov.
Z každej básne nosím potom
Za klobúkom zopár slov.
Jana Hajduová
