ղľáԾ
Opakovanie ako dôkaz opremýšľaní
Michal Černík: Rozprávky okohútikovi asliepočke
Bratislava, Buvik 2005
Preklad Mária Števková
Rozprávky okohútikovi asliepočke (včeskom orig. 1996) môžu azda pôsobiť ako modifikácia Čapkových zľudovelých Rozprávok opsíčkovi amačičke: ato nielen pre rovnaký český pôvod autorov a pre žánrový názov, ale aj pre imanentné vzťahové pnutie dvoch zvieracích hrdinov vňom.
Pravdaže, je tu aj zásadný rozdiel: psíček amačička nie sú rovnakého živočíšneho druhu tak ako kohútik asliepočka, ergo to biologické vpokračovacom zmysle je vČerníkových rozprávkach aj zavŕšené: Vposlednej rozprávke (dovedna 13 textov) sa dvom opereným hrdinom naskutku vyliahnu kuriatka – mláďatká, privedú na dvor svoje dieťatká. Ak teda predbieham auž som na konci, budem osobná – mojej šesťročnej dcére sa práve tento príbeh najväčšmi páčil, no po celý čas (dva večery) bola pozornou poslucháčkou, chtivou po nových anových stránkach knihy. Jej „vizuál“ je netypický – sýtožltá podtlač celej knihy, ilustrácie zvieracích hrdinov na každej strane animujú ich akcie, nekonkretizujú príliš životné prostredie, svýnimkou obydlia vstodole. (Ilustrácie Stanislav Duda, grafický dizajn Josef Týfa, typografia Svetozár Mydlo).
Zpohľadu dospelého je možný široký motivický rozbor – nielen literárny, estetický, ale aj výchovný apsychologický. Krajina detstva je však široká aprestupujú vnej všetky zložky tak nenápadne azoširoka, že určenie hraníc je nemožné avlastne zbytočné. Fantázia afantazijnosť je vnej nespútaná, a dospelí si už môžu len privoňať kdetským časom viery vo všetko možné i nemožné, napríklad kjednoduchému vynálezu rozprávok, že zvieratká môžu čo len rozprávať... Otom, ako si kohútik asliepočka chceli postaviť domček, ako kohútik zložil pesničku, ako šli na kopec, ako prekabátili cudzieho kohúta, ako urobili dobrý skutok anapokon, ako sa im narodili kuriatka. Apredsa mi nedá ešte čosi porovnať sČapkom – jeho chlpáči žili na dvore vblízkosti ľudí, vkontakte snimi priamo či nepriamo, uČerníka žijú zvieratká na dvore akosi ľudopustom. Sčlovečím svetom ich spájajú ľudské vlastnosti, ako lenivosť, túžba ukázať sa lepším, a tiežúsilie opokojné spolunažívanie. Je tu aj pokora pred obyčajným plynutím času anevyhnutnosťou vykonať potrebné veci našej každodennosti, čo sú už dimenzie širšieho živého sveta.
Kniha má nenápadný podtitul Krátke rozprávky pre prvákov. Istotne má ambíciu byť zapamätateľnou na dlhé roky, ako kniha, ktorú dieťa ako prvú prelúskalo vlastným čitateľským úsilím. Nazdávam sa, že ak som predbehla tento zámer vydavateľov predčítaním knihy svojmu dieťaťu, siahne po nej ešte raz, asama. Veď práve rozprávky sú tou lektúrou, ktorá sa číta opakovane. Ačo na tom, že motívy sa vrozprávkach opakujú, veď opakovanie čítania tých istých príbehov je podľa psychológov dôkazom, že dieťaťu napísané prechádza hlavou...
Ľubica Suballyová
