��������

Bratislava, Vydavateľstvo ESA 2011

Útek zvykne byť tým najjednoduchším „riešením“ v danom okamihu nezvládnuteľnej situácie. Je preto sympatické, ak sa človek rozhodne so svojím údelom popasovať. Pravda, nie vždy na to pozbiera odvahu hneď vtedy, keď je problém aktuálny. Niekedy radšej zvolí najprv únik, aby na definitívne riešenie ešte dozrel a zhliadol naň z úplne iných perspektív… Útly básnický debut Hanky Kauzlarič Návraty z útekov chce byť práve takouto výpoveďou. Jej ženská lyrická h r d i n k a dospe la natoľ ko, aby mohla s odstupom času odvážne čeliť všetkým udalostiam, ktoré pr ináša život. A hoci sme neboli svedkami jej útekov, vieme z básní jasne odčítať, že návraty z nich sú rovnako bolestivé a zraňujúce.

Zbierka nastoľuje veľmi pôsobivý protiklad farebnosti sveta a neschopnosti ženskej hrdinky nájsť si v ňom svoje miesto: „keby som mohla / stretnúť samu seba / ako maľujem dúhu / kúsok po kúsku / celých tisíc kilometrov / stále bežiaca túžim sa zastaviť // Keby som tak mohla / konečne sa nájsť / hoci aj na konci sveta“ (báseň Na konci sveta). Žena sa v básňach vracia do známych priestorov, v  ktorých však samu seba nespoznáva: stojí pred zrkadlom, no vlastné telo je jej cudzie; odevom sa jej stáva vlastná nahota, obnažuje si telo aj  dušu, no i  tak nie je pochopená; a miesta, predtým dôverné, sa menia na väzenie (báseň Úteky z návratov). Neustále hľadá nielen vlastnú identitu a  pocit zmysluplnosti vo svete, ale aj autentické, nefalšované a  pocitovo absolútne naplnené prežívanie lásky. Naráža však na všadeprítomný chlad (Zmrznutý Valentín), nemožnosť komunikácie medzi ňou a partnerom či na akési neviditeľné a nedefinovateľné prekážky. Túžba po úprimnom a čistom ľudskom dotyku prestupuje celý jej svet, stáva sa primárnou potrebou a  nevyhnutnou podmienkou ďalšej existencie ženského lyrického subjektu. V textoch sú však napriek bolesti vpísané aj drobné náznaky nádeje, že hrdinka raz predsa len „dočiahne na hviezdy, ktoré zatiaľ žiaria pre druhých“ (Obloha plná hviezd).

Zbierka možno na pohľad neponúka originálnu obraznosť či záplavu osobitých básnických momentov, no zato je výpoveďou z  hĺbky duše. Jej základným kritériom je úprimnosť a  pravdivosť vyjadrenia. A to na debutoch vždy poteší.