Recenzia
Henrieta Stankovičová
13.09.2004

Prečo sa smrtka smeje

Minútky bez chute a vône

Vadas Marek: Prečo sa smrtka smeje

Bratislava, L. C. A. 2003

Marek Vadas (*1971) má za sebou niekoľko literárnych projektov. Spolu sEmanom Erdélyim vytvoril spisovateľský tandem vdvoch knihách: Univerzita o pomeroch vo vysokoškolskom prostredí a Diabol pod čapicou z prostredia polície. Samostatne vydal knihu Malý román. Jeho najnovším dielkom je kniha Prečo sa smrtka smeje.

Obsahuje 37 poviedok, hoci výstižnejším termínom na označenie týchto literárnych útvarov by bol skôr pojem kulinársky – minútky. Väčšina poviedok totiž rozsahom nepresahuje dve strany, najkratšia (í) má dokonca len sedem viet.

Už samotný názov predznamenáva, že vjednotlivých poviedkach budeme mať dočinenia so smrťou. Tá je vrôznych obmenách prítomná v 20 znich. Autor sa sňou pohráva a vytvára tak varianty, ktoré majú mnoho spoločných prvkov. Napríklad alkohol, nemotivovanosť konania, ľahostajnosť, absurditu. Smrť, nielen tú prirodzenú, ale aj násilnú, autor zobrazuje ako najbežnejšiu a najprirodzenejšiu vec. Nielenže sa voči nej on sám cez rozprávača nesnaží zaujať žiaden postoj, ale ľahostajnosťou sa vyznačujú aj jednotlivé postavy. Farbistým príkladom je poviedka Poštár neklope – príslušník ochranky na pošte zabije vrade čakajúceho muža, ktorého práve okradla pracovníčka za okienkom, a ľudia postupujúci vrade len prekročia mŕtvolu. Alebo poviedka Dedina sdvoma puškami, kde „štamgast“ dedinskej krčmy zokna zastrelí školáčku za výdatného povzbudzovania ostatných prítomných.

Ak by sme od poviedok očakávali pointu, hlbokú myšlienku, či ucelený príbeh, musíme sa zmieriť stým, že vo väčšine prípadov nič také nenájdeme. Marek Vadas zachytáva často prebiehajúce situácie, ktoré spravidla pôsobia len ako torzo skutočných poviedok. Vniektorých textoch sa objavujú alúzie, či preexponovane povedané, podobenstvá. Vpoviedke Arne hľadá fotografie ide však skôr o motivické vykrádanie filmu Vtáci. Vpoviedke Frankenstein bojuje za mier je toto „umelé monštrum“ stotožnené sEinsteinom. Autor tu dokonca prejavil vtip a iróniu, no mnohé poviedky skôr nevyvolajú nijaký pocit (napr. Strach, Exotika, Koniec hluchonemého ď.).

Ani po prečítaní celej knižočky sa nedozvieme, prečo sa smrtka smeje. A smeje sa vôbec? Chcel autor absurdnými motívmi poukázať na ľahostajnosť a sarkazmus dnešného sveta voči násiliu a smrti? Možno.

Henrieta Stankovičová