ղľáԾ
Láska (takmer) vo všetkých pádoch
Verše pred svitaním
Bratislava, Ikar 2006
Zostavila Nataša Ďurinová
Zjarilo sa, leto bude (možno) plné bozkov. Opisovať verše: ťahať káru, škripotajúc oskou. Intímne znejúca lyrika, občas aj veselšia, plná medoviny, to je výber z básní poetov zhruba posledného tridsaťročia. Vo výbere sú zoradení abecedne, takže niektoré možné súvsťažnosti unikli, iné, prekvapujúce, sa objavili. Ako každý výber, aj tento sa vyznačuje istou subjektivitou, chýbajú v ňom napríklad Ján Smrek, Ján Švantner, Ján Ondruš, Juraj Pado ale aj Milan Rúfus a ďalší. Napriek tomu je to príjemný výber: Andričík, Baloghová, Bunčák, Čertík, Čiliak, Čižmárik, Demák, Fabry, Feldek, Fuchs, Gregor, Groch, Hanniker, Haugová, Horov, Hosťovecká, Janík, Janovic, Kolenič, Kondrót, Kovalčík, Koyš, M. Kraus, Križka, Lajčiak, Lechan, Lenko, Majerník, Mihálik, Mojík, Mokoš, Moravčík, Plávka, Podracká, Rezník, Stacho, Šidlík, Štilicha, Telúch, A. Turan, J. Turan, Turčány, Válek a Zambor. Od niekoho nájdeme v zbierke jednu báseň, od iného päť kratších, ale pri láske nie je dôležité, z ktorej svetovej strany nám ju vietor privial...
-msch-
Simone Weilová: Duchovná autobiografia
Bratislava, Kalligram 2006
Preklad Andrej Záthurecký
Vedícii Filozofia do vrecka vychádza ďalšia výborná knižka, ktorá si svojím poetickým štýlom atémami lásky aBoha určite nájde miesto vo vreckách nielen filozofov – čosi určite povie všetkým, čo si krásu myslenia nikdy nestrkajú len tak do vačku. Filozofka zpozície kresťanského mysticizmu, shlbokým precítením viery, hľadá aobhajuje hodnoty, krásu sveta, lásku, náboženské vnímanie spoločnosti aprírody. Vstrede jej fascinujúceho rozprávania stojí človek anespočetné otázky smerom knemu akfungovaniu/poriadku bytia. Zvlášť silná je kapitola Božia láska anešťastie – priblížme si originalitu textu aspoň malým úryvkom: „Svet je krásny, atak sa surová nevyhnutnosť stáva predmetom lásky. Nič nie je také krásne ako tiaž vpominuteľných záhyboch morských vĺn alebo takmer večne jestvujúce krivky hôr. Aj keď vieme, že vmori sa zavše potopí loď, nezdá sa nám onič menej krásne. Naopak, je tým krajšie. Ak by pohyby vĺn prispôsobovalo tomu, aby bola loď ušetrená, bolo by more bytosťou, vybavenou rozlišovaním amožnosťou voľby, anie tekutinou, ktorá dokonale poslúcha všetky vonkajšie vplyvy. Práve dokonalá poslušnosť vytvára krásu mora. Všetky hrôzy tohto sveta sú ako záhyby, vtláčané tiažou do vĺn. Preto sú krásne.“
-rm-
Byron Katie a Stephen Mitchell: Milujem to, čo je
Štyri jednoduché otázky, ktoré môžu zmeniť váš život
Bratislava, Ikar 2006
Preklad Ivan Valkovič
Manželia Mitchellovci opisujú v tejto knihe spôsob liečby duše, ktorý Katie používa nielen pre seba, ale aj pre ďalších ľudí. Po úvode od Stephena jeho polovička Katie píše a dokumentuje na psychoterapeutických rozhovoroch z vlastnej praxe (zadarmo) o metóde štyroch otázok, ktorú si vypracovala na svoju záchranu potom, keď desať rokov beznádejne klesala po špirále zúrivosti, paranoje a zúfalstva. Štyri otázky a skúmanie pravdivosti odpovedí na ne, následne jeden i viac významových obratov pripomínajú zenové cvičenia. V skutočnosti však ide o projektovanie, prípadne viacnásobnú projekciu myšlienok, myšlienkových stereotypov, mýtov a príbehov. Mitchellovej metóda pomáha oslobodzovať od predstáv, poloprávd a maskovaných lží, pomáha žiť v realite. Na rozdiel od viacerých iných módnych metód, ktoré pomáhajú jednotlivcom vyrovnať sa so stresom, teda vlastne ho zahrnúť do života ako čosi prirodzené, metóda B. Katie Mitchellovej z Kalifornie je založená na odmietaní akýchkoľvek myšlienok a úvah, ktoré stresujú. Najnovšie výskumy o fungovaní mozgu potvrdzujú aj na teoretickej rovine praktickú úspešnosť tejto metódy: organizmus naučený, že uvažovanie istým smerom je stresujúce, sa frustrujúcim myšlienkam sám dobrovoľne a automaticky vyhýba.
-msch-
Philippe Brenot: Chvála masturbácie
Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2005
Preklad Mária Ferenčuhová
Chvála masturbácie „rozpráva“ príbeh ohistórii sexu, ktorý sa začína vroku 1758 vLausanne, kde vyšlo po latinsky napísané dielo francúzskeho lekára Samuela Tissota – Esej ochorobách spôsobených masturbáciou. Práve tejto knihe sa podarilo prebudiť „dávnych démonov inkvizície ahonu na čarodejnice“ azmeniť názory asexuálnu morálku spoločnosti až do začiatku 20. storočia. Publikácia rozpútala najväčšie potláčanie sexuality, aké kedy Európa zažila. (Ako ale spomína sám autor, príbeh sexu sa vskutočnosti začína Leeuwenhoekovým objavom spermie vroku 1677. Tento objav zapôsobil na vtedajších vedcov afilozofov apodnietil ich kpremýšľaniu osexuálnej morálke zcelkom novej perspektívy.) Niekoľko rokov po spomínanej Tissotovej knihe vyšla vLondýne knižočka anonymného autora, ktorá sa nazývala Onánia alebo Ohavný hriech sebapoškvrňovania avšetky jeho hrozné dôsledky pre obidve pohlavia, spolu snávodom na mravnú itelesnú očistu tých, čo týmto odporným zvykom trpia. Učitateľov mala veľký úspech avpriebehu krátkeho obdobia si európska lekárska obec osvojila jednotný názor – všetci vtedajší veľkí lekári považujú masturbáciu za odsúdeniahodnú.
Svoje rozprávanie odejinách sexu autor dokumentuje prostredníctvom „vyznaní“ viacerých významných osobností najmä zoblasti literatúry afilozofie, ato citátmi zich diel. Spomína Michela de Montaigne ajeho Eseje, dielo Jeana Jacquesa Rousseau Emil alebo Ovýchove, Denisa Diderota a jeho text Sen d´Alemberta. V histórii sexu Philippa Brenota však figurujú aj mená ako Julien Green, Charles Baudelaire, Guy de Maupassant, Charles Bukowski, André Gide či Marcel Proust.
Na záver svojej knižočky sa autor pýši slovníčkom masturbácie, ktorý pozostáva ztakmer osemsto synonymných výrazov pre toto slovo. Anakoniec jeho výzva kčitateľom: „Bodaj by táto Chvála masturbácie očistila svedomie aupokojila duše: veď masturbácia je... bezpochyby tou najistejšou hodnotou všetkých našich úkonov lásky.“ Prepytujem, ale aspoň pre mňa vyplýva dosť jednostranné chápanie úkonov lásky!
-mgb-
