Recenzia
Marcela Miniarová
09.12.2011

Rez do živého - Abraham Verghese - Pôsobivá lekárska sága

Pôsobivá lekárska sága

Bratislava, Ikar 2011
Preklad Milada Pauleová

Pomerne dlhý zoznam významných autorov svetovej literatúry zradov lekárov jebohatší o ďalšie meno. Kvelikánom typu Čechova, Bulgakova či Cronina môžeme smelo zaradiť Abrahama Vergheseho, amerického internistu indického pôvodu, ktorého román Cutting forStone u nás vyšiel pod názvom Rez do živého. Literárne kvality tohto diela honeuveriteľných 60 týždňov udržali navrchole amerického rebríčka nezávislých kníhkupcov.

Základná dejová línia má mierne škandalózny nádych, ide o životné osudy chlapcov – identických dvojčiat, ktorých matka, indická mníška, zomrela pri pôrode adomnelý otec zmizol nevedno kam. Nič bulvárne sa však ďalej nekoná, práve naopak, autor ponúka 600 strán nefalšovanej „človečiny“, precízne vystavaný príbeh smnožstvom plnokrvných postáv, ktorý sa začne odvíjať vexotickej Addis Abebe azavedie nás až takmer do súčasnosti. Etiópska chudoba pôsobí ešte úbohejšie vporovnaní so životom vUSA, kam sa po čase dostáva Marion, hlavný rozprávač príbehu. Pocity imigrantov, ktorí túžia stať sa súčasťou amerického „superorganizmu“, z veľkej časti zažil autor navlastnej koži, takže imnechýba autentickosť. Citlivá psychologizácia postáv a široký myšlienkový záber autora poskytujú kvalitný čitateľský zážitok.

Nesmierne zaujímavý je ajpohľad do zákulisia práce lekárov – nonie takých zoseriálu Pohotovosť, ktorí sú zohraní ako špičkový symfonický orchester. Lekári znemocnice vBronxe nemajú kdispozícii ktovieako kvalitné nástroje a tí zetiópskej misijnej nemocnice sa, obrazne povedané, pokúšajú zahrať Beethovena nahrebeni. Napriek tomu (alebo práve preto?) sú tolekári každým cólom, prektorých má Hippokratova prísaha povahu nemenného zákona. Kým priložia stetoskop nahrudník, vždy honajskôr zohrejú vdlani, adobre vedia, že slová útechy sú neraz rovnako hojivé akoten najúčinnejší liek. Nejeden čitateľ siistotne pomyslí, že by sa v prípade potreby rád zveril dostarostlivosti doktora Vergheseho. Človek, ktorý osvojom povolaní píše s toľkou láskou, obdivom a zároveň pokorou, musí byť naozaj skvelý lekár. Vrole spisovateľa sa občas nechal trochu uniesť amedicínske záležitosti nám predkladá možno až príliš podrobne, aleknižke akocelku to určite neublížilo.

Na Marionovu otázku, čo robí chirurga naozajstným chirurgom, mujeho adoptívny otec odpovedá: „Vášeň preremeslo.“ Abraham Verghese má zjavne primeranú vášeň preobe povolania, robí ichpedantne, zodpovedne, scitom, fantáziou aj sosrdcom.