Margita Valehrachová
Technik vreverende. Jozef Murgaš
Bratislava, Vydavateľstvo Perfekt 2008
Ako divák rôznych televíznych vedomostných súťaží som neraz prežívala rozčarovanie až zahanbenie. Súťažiaci, ktorí excelovali vrôznych odboroch, boli úplne bezradní, keď došlo na slovenskú históriu aumenie aich skutočných osobností. Stále platí, že vo všeobecnosti vieme biedne málo oľuďoch, na ktorých by sme mali byť patrične hrdí. Oto viac ma potešilo, keď sa mi do rúk dostala kniha oJozefovi Murgašovi, rodákovi zJabríkovej pri Tajove (1864 –1929), priekopníkovi vodbore bezdrôtovej telegrafie. Svetové prvenstvo vtejto oblasti si obhájil dvanástimi patentmi (dopracoval sa knim vprimitívnych podmienkach), dokonca pred súdom, kam ho dostala rivalita svetoznámeho G. Marconiho. Talentovaný Jozef Murgaš už vdetstve prejavoval záujem avlohy predve oblasti – maliarstvo a prírodné vedy. Pochádzal však zchudobných pomerov, atak mohol študovať iba v katolíckom seminári, kde výlohy hradila cirkev. Maľovaniu aprírodovedeckým experimentom, najmä záhadám „neviditeľných vĺn“ sa mohol venovať iba popri svojich kňazských povinnostiach. Ako uvedomelý Slovák, ktorý svoje názory obhajoval navyše bez štipky diplomacie, mal preto vRakúsko-Uhorsku problémy so svojimi nadriadenými. Preto ako 32-ročný dedinský kaplán sa rozhodol emigrovať do USA, kde úspešne pôsobil 33 rokov medzi krajanmi ako katolícky farár vo Wilkes-Barre vštáte Pensylvánia. Podporoval česko-slovenský národnooslobodzovací odboj. Keďroku 1920 pricestoval na návštevu do vlasti,uvažoval, či by nemohol pôsobiť na niektorej škole ako profesor elektrotechniky. Chýbal mu však predpísaný diplom anikto nebral do úvahy jeho kvalifikáciu technického experimentátora, takže sa znechutený vrátil do USA. Tu sa naďalej venoval krajanom, ale aj svojím pokusom, krásnej záhrade azbierkam. Kým ho náhle anečakane nezradilo vlastné srdce. Ešte pred pohrebom sa neznámi vandali vlámali do jeho pracovne, zničili jeho prírodopisné zbierky aj technické rukopisy, dokonca aj rodinné fotografie. Či šlo oakt pomsty alebo zakrývací manéver pre vedecko-technickú špionáž, už nikto nezistí.
Mala som šťastie, autorku Margitu Valehrachovú (1909 – 1990) som poznala osobne, atak som sadozvedela viac priamo od nej ojej práci na životopisných črtách Slovákov, ktorí doma zapadli do zabudnutia. Žiaľ, zdalo sa, že podobný osud čaká ijej knihy. Kedysi preto, že Murgaš bol kňaz, dnes pre všeobecný nezáujem afinančné problémy pri vydávaní nekomerčných kníh. Aj preto si cením, že firma Siemens sa rozhodla prispieť „k oživovaniu slávnych postáv našich dejín, ktorých život bol spojený svedecko-technickým pokrokom aich práce prekročili hranice našej krajiny aznamenajú prínos pre celé ľudstvo“.
Na knižný trh sa tak dostala hodnotná kniha vpôsobivej úprave so zaujímavýmifotografiami ailustráciami, ktorú si určite so záujmom prečítajú nielen mladí, ale iskôr narodení čitatelia. Je to totiž istá splátka dlhu poznania našej histórie ajej osobností.
Elena Ťapajová