��������

Bratislava, Artforum 2012
Preklad Adriana Komorníková

Za najnovší román Pocit konca získal súčasný britský autor Julian Barnes prestížnu Bookerovu cenu za rok 2011. Na toto ocenen ie bol nominovaný už viackrát, naposledy za román Arthur a George (Tatran 2010). Na Slovensku vyšla aj jeho História sveta v 10 a pol kapitolách (Slovenský spisovateľ 1994), Keď ma ešte nepoznala (Drewo a srd 2002) aj poviedka v Revue svetovej literatúry, a to je tuším všetko z obsiahleho diela, ovenčeného najrozličnejšími literárnymi cenami, od britských po francúzske aj nemecké.

Artforum sa energicky pustilo do vydávania autorov, ktorí neboli dlhý čas v zornom poli našich vydavateľov, a to z rozličných dôvodov: svojho času z  ideologických, potom komerčných a  rozličných iných. Rozširuje sa tak ponuka kníh, ktoré spĺňajú aj vyššie čitateľské nároky. Pocit konca je útly román (necelých 150  strán) so všetkými charakteristickými znakmi Barnesovho písania, príbeh s  prekvapujúcim, až hororovým odhalením človeka na prahu staroby o sebe samom. Je to súčasne esej o našej pamäti, o tom, čo si sami o sebe chceme myslieť a o tom, akí v skutočnosti sme.

Rozprávačom je rozvedený muž, otec dcéry, žije sám vcelku v harmónii so svojím okolím aj sám so sebou dovtedy, kým nie je prinútený vrátiť sa v  spomienkach k  vlastnej mladosti, svojim najlepším priateľom zo strednej školy Adrianovi a  Alexovi, ale najmä  k  vysokoškolskej láske Veronike. Zatúži znovu sa s ňou stretnúť. Podnetom je prekvapivé dedičstvo po Veronikinej matke. Notárka mu odovzdala jej list, v ktorom stálo: „Milý Tony, myslím si, že máš právo na priloženú vec. Adrian o tebe hovoril vždy vrúcne a asi to bude pre teba zaujímavá, aj keď bolestivá spomienka na dávne časy. Zanechávam ti aj nejaké peniaze. Možno sa ti to bude zdať čudné a, ak mám povedať pravdu, ani mne nie je celkom jasné, čo ma k tomu priviedlo. V každom prípade ma mrzí, ako sa k tebe správala moja rodina pred všetkými tými rokmi, a prajem ti všetko najlepšie, dokonca aj po smrti. Tvoja Sarah Fordová. PS: Možno sa ti to bude zdať čudné, ale myslím, že posledné mesiace jeho života boli šťastné.“ Tou ,,priloženou vecou“ bol Adrianov denník.

Tony Webster, tak sa volá náš hrdina, sa pokúša nadviazať kontakt s  Veronikou, tá sa však správa nepochopiteľne nepriateľsky a denník mu nechce dať. Nepochopiteľne dovtedy, kým sa Tony nedozvie o tragédii, ktorú vyvolal svojím mrzkým listom plným zloby, akoby kliatbou, čo sa vyplnila, ale inak, ako ju on sformuloval. Adrián sa po Tonyho rozchode s  Veronikou do nej tiež zaľúbil a dokonca si pýtal od Tonyho akési dovolenie chodiť s ňou. Adrián šiel na jeho radu za Veronikinou matkou, to však bolo osudné, lebo z jeho srdca vytisla Veroniku a…

Odhalenie toho, čo sa dialo potom, vrátane príčiny Adriánovej samovraždy, mení časť Tonyho života na horor a musí zmeniť vlastný obraz o sebe samom.

Dielo má všetok pôvab Barnesovho umenia: nájdeme v  ňom ľahkú iróniu, prvky eseje, duchaplnosť, zmysel pre istú pitoresknosť.

Pre mňa je Barnes spisovateľom, ktorého každá veta mi prináša pôžitok a prihovára sa mi tak, aby som uvažovala nad zmyslom vlastného života. A to je presne to, o čom potrebujeme uvažovať. O tajomstve vlastného života.