ղľáԾ
Image, imaginaire, imagination
Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis
Editor: Z. Malinovská
Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, Prešov 2008
ܲǰí Image, imaginaire, imagination je edičným výstupom zo 16. Letnej univerzity, ktorú zorganizovala doc. PhDr. Zuzana Malinovská, CSc., z Katedry francúzskeho jazyka a literatúry FiF PU. Táto publikácia prináša bohatú galériu interpretácií obrazov, v ktorých prevláda tvorivá nedôvera voči zobrazovaniu ako takému. Čo je obraz? Z čoho je imaginárno? Čím je imaginácia? Všetky tri pojmy, či lepšie fenomény, otvárajú spektrum úvah a konfrontácií rôznych prístupov a stratégií rozdielnych disciplín. Zároveň ponúkajú zaujímavú možnosť nájsť spoločné východiská pre nastolenie nových podnetných foriem dialógu medzi nimi. Zachytáva obraz skutočnosť? Dáva imaginácia zjavnosť niečomu neviditeľnému? Nakoľko je obraz semiotickou štruktúrou, ak v jeho analýze prekročíme akýkoľvek mimetický vzťah obrazu ku skutočnosti, ktorú sa obraz snaží „reprodukovať“? ܲǰí prináša okrem iného známe svedectvo: prapodivná pravda o verbálnom jazyku, že čím viac slov vyslovíš, tým hlbšia a vnímateľnejšia bude tvoja výpoveď, sa v literatúre a celkovo v umení rozbíja medzi riadkami jednotlivých príspevkov na stovky otáznikov. Tradičné prístupy sú tu okorenené netradičnými, ktoré sa zďaleka nepokúšajú dovidieť na to, čo je za obrazom alebo textom, ale naopak, vstupujú do komplexnosti vzťahov a významov hlboko vo vnútri týchto štruktúr. Keďže vysloviť obraz znamená nastoliť problém, obraz bolo treba vpísať do rámu teórie, obrazne povedané, pokúsiť sa nielen zmerať rozpätie foriem, intenzitu farieb či možný presah odtieňov. Zakódovať, uchopiť vyslovený obraz do textu znamená dvojitý problém. Na prvý pohľad pojmy text a obraz do seba navzájom prenikajú. Na jednej strane ich badateľná blízkosť ponúka súhry paralel, no na druhej strane tieto paralelizmy môžu byť ľahko prehnané, ba dokonca mystifikujúce. Parafrázujúc za všetkých Zuzanu Malinovskú (s.119), že hoci literatúra (umenie) evokuje obraz skutočného sveta, môže v sebe tvoriť aj svety vlastné, ktoré sa podobajú obrazu, aký sme si vytvorili o svete skutočnom. Tu sa začína compagnonovská cesta od autorskej intencie k horizontu čitateľovho očakávania, ktorá plodí krásu variácií umeleckého pôžitku. Obraz plodí obrazy. ܲǰí príspevkov zo 16. ročníka Letnej univerzity, ktorá sa konala sa pod záštitou Asociácie Jána Husa, reflektuje polytematickosť imaginácie, problematiku vytvárania obrazov a rovnako i reprezentácie pohybu životnej energie v literatúre a v umení. Kondenzujú sa tu polemiky o modalitách obrazu, rozvetvuje sa Platónova teória é do križovatky „obrazotvorných“ disciplín, ako sú filozofia, literárna veda, antropológia, semiotika, či história umenia. ܲǰí podnecuje k mnohým úvahám nielen o limitoch semiotických analýz, ale i k prehodnoteniu funkcie obrazu v umení, či už verbálnom alebo mimojazykovom. Podľa Róberta Karula (s. 107) vznikajú neodvratné paradigmy myšlienok, ktoré predchádzajú viditeľnému a vedú pozerajúcich k neviditeľnému za obrazom. Od obrazu ako potvrdeniu reálneho sa takto postupne dostávame k analýze jeho vzťahu k imaginácii možného. Metaforicky povedané, účastníci 16. Letnej univerzity vedno prekročili prostý odlesk vecí v hladinách mýtických studničiek a ocitli sa tak „v bezpečí“ na brehu poznania, na ktoré upozorňujú v predslove Eva Voldřichová-Beránková a Josef Fulka, odkazujúc na vtipné konštatovanie La Fontaina: „Slová a farby nie sú to isté, / Ani oči nie sú ušami.“
Anna Višňovská
