��������

Lilly M. Berryová

Psychológia v práci. Úvod do pracovnej ����organizačnej psychológie

Bratislava, Ikar 2009

Preklad Denisa Fedáková, Katarína Matejová, Dominika Trachtová, Katarína Vasiľová

Podrobný úvod do pracovnej ����organizačnej psychológie (2. vyd. originálu 1998), ktorého autorkou je emeritná profesorka na San Francisco State University, je určený predovšetkým študentom ����odborníkom. Tomuto zámeru autorka prispôsobila aj didakticky prepracovanú štruktúru publikácie. Každá zo štyroch kapitol prináša teoretický úvod do problematiky, sústredenie nových poznatkov do hlavných bodov určených na opakovanie ����napokon celkové zhrnutie kapitoly ����študijné otázky, ktoré majú napomôcť overovanie zvládnutia učiva. Osobitný charakter má záverečná časť na zamyslenie. Prináša inšpiráciu v podobe konkrétneho problému ����otázok, ktoré nie sú určené na okamžité odpovede, ale na hľadanie ďalších otázok. Autorka využíva na povzbudenie študijnej motivácie rozmanité nástroje – od citátu z poviedky Isaka Dinesena o vdove kosiacej pole alebo zo zaujímavého výskumu o „pamäťovej tabletke“ testovanej na myšiach po množstvo príkladov z praxe a z výskumov realizovaných v preberaných oblastiach.

Publikácia vychádza zo skúseností ����legislatívy severoamerického prostredia, preto je pri jej štúdiu zaujímavá aj „diskusia“ s našou realitou, ����to tak na obsahovej, ako aj na jazykovej rovine. Práve bližší pohľad na jazyk ukáže, že sprostredkovanie obsahu z inej kultúrnej reality nie je bezproblémové, najmä ak nevenujeme dostatočnú pozornosť koncepcii prekladu do slovenčiny. Náročný preklad tak mimovoľne ukazuje, ako veľmi alebo málo sú určité poznatkové oblasti už v slovenčine zdomácnené (niektoré zmieňované problémy teda presahujú rámec jednotlivej publikácie). Preklad tejto publikácie na úkor zrozumiteľnosti miestami rezignuje na hlbšiu interpretáciu výpovedí ����nezohľadňuje ani aktuálny stav používania pojmov či nediskriminujúceho jazyka: napríklad „pohlavná diskriminácia“ – správne diskriminácia na základe pohlavia; „pohlavné rozdiely“ – nejde len o odlišné pohlavie osôb, ale prevažne o rodové (sociálne) rozdiely; takisto nereflektujúco používa výraz „rasa“, ba dokonca hovorí o „belošských ����černošských zamestnancoch“. Existujúci stav používania terminológie nezohľadňuje najmä v oblasti rodovej problematiky. Slovo „gender“ (slov. rod – pozri napríklad Glosár rodovej terminológie http://aspekt.glosar.sk) je na jednom mieste ponechané v origináli ����na iných miestach nie je jasné, či skutočne ešte ide v origináli o biologické pohlavie (sex) alebo o jeho sociálny rozmer rod (gender), pričom by bolo tak či tak potrebné rozhodnúť sa pre ucelenú koncepciu prekladu v rámci publikácie. Napriek uvedeným námetom na riešenia v slovenskom prostredí publikácia je v súlade s intenciou autorky „kompletným študijným materiálom i užitočným návodom pre prax a ďalšie vzdelávanie“.