ղľáԾ
Bratislava, T.R.I.Médium aSpolok slovenských spisovateľov 2002
Útla knižočka známeho slovenského prozaika Adreja Chudobu Sneh ahavrany ponúka štrnásť jeho najnovších poviedok. Súbor predstavuje výber pestrých príbehov zrozličných časových období, ktoréspája motív spomienky dominujúci vo väčšine znich. Autor vnímavo podáva návraty rôznych postáv včase, zastavenia sa pri dôležitých imenej významných epizódach ich životov, melanchóliu, lebo „priveľa živých spomienok pripomína priveľa mŕtvych snov“ aaj tiché zmierovanie sa skrutosťou rýchlo bežiacich dní. Kladie proti sebe svet „dávnominulý“ asvet súčasný zpohľadu jednotlivca vakomkoľvek veku. Každá zpostáv má niečo za sebou avurčitom momente sa ktomu obracia, či už ako kzvláštnemu nikomu inému nepatriacemu tajomstvu alebo ako kudalosti, ktorá znamenala zmenu jej pohľadu na svet. Hľadanie vspomienkach je zobrazené vkaždom príbehu iným spôsobom. Na základe podnetu, ktorým môže byť návrat do rodného kraja alebo náhodné stretnutiekedysi blízkeho človeka, sa začína zvažovanie aprehodnocovanie splnenia túžob postavy, do mysle jej vstupujú oživené obrazy vzdialených smútkov iradostí. Autor odhaľuje schopnosť ľudskej duše neustále odpovedať vlastnými predstavami na okolité dianie, ale aj jej obrovskú pamäť, do ktorej si ukladá jeden za druhým jednotlivé detaily života anemôžeme ani len tušiť, kedy niektorý znich vystúpi na povrch. Postavy spomínajú na detstvo amilé osoby sním spojené, na predstavy ailúzie iich rozplynutie sa včase, na neznámych ľudí, ktorých videli len raz alebo na sklonku života bilancujú výsledky svojich snáh. Všetko, čím sú teraz, je výsledkom toho, ako sa dokázali vyrovnať so sklamaniami, krízami iokamihmi šťastia počas celej životnej púte.
Pre Chudobu je typická spätosť príbehov sprírodou atúto potvrdil ivzbierke Sneh ahavrany. Väčšina postáv je buď zvidieka, alebo sa aspoň ich spomienky viažu na život trávený uprostred prírody. V poviedke Koniec Quasimoda je dokonca časť prírodnej scenérie personifikovaná a „život“ skaly je prepojený so životom človeka až do tej miery, že pád jedného asmrť druhého nastanú vtej istej chvíli. Významným motívom je motív sna, ato najmä „jasnovidného“, ktorý je predzvesťou budúcich udalostí aozvláštňuje atmosféru poviedok svojou iracionalitou.
Knižka prináša príjemné čítanie, príbehy sú podané osobitým, no veľmi dobre zrozumiteľným štýlom. Aj keď by sa mohlo zdať, že spomienkovosť bude pôsobiť príliš nostalgicky, nie je to tak, lebo táto zložka je vyvážene dopĺňaná dejom aautorovi nechýba na mnohých miestach ani potrebný odstup – napríklad vpoviedke Po stopách revolúcie odľahčene asjemnou iróniou zobrazuje hľadanie hrobu neznámeho legionára. Na celkovej štruktúre zbierky treba oceniť izaradenie poviedky Druhý kvet samoty na úplný koniec, lebo je akýmsi nadväzovaním na motívy spomienok na príbuzných zpredchádzajúcich príbehov, ale hrdinka dokáže spojiť túžbu mŕtveho strýka po samote so svojou túžbou milovať abyť ešte milovaná. Uzatvára sa pred svetom, ale rozhodne sa mať dieťa avychovávať ho ďaleko od ľudí vchalúpke uprostred stromov aticha. Je to odkaz, ktorý nám hovorí, že nesmieme zabúdať na minulosť, no je dôležité poučiť sa znej apri utiekaní sa kspomienkam nestratiť prítomnosť.
Adela Gabríková
