ղľáԾ
Cena Rubato ´99 za poéziu
Bratislava, Vydavateľstvo SSS 1999
Mladá poetka Eva Lukáčová už dlhší čas publikovala svoje verše vrôznych časopisoch azborníkoch, zúčastnila sa aj na viacerých literárnych súťažiach. Stala sa laureátkou súťaže RUBATO apo zásluhe vyšiel jej súťažný príspevok – kompaktná zbierka – aj knižne vrovnomennej edícii. Mimoriadne silným inšpiratívnym zdrojom sa pre ňu stalo Japonsko, nakoľko sa japonistike venuje po absolvovaní štúdia na FFUK aj profesionálne. Práve tento uvedený rozmer dodal jej veršom ak nie na tajomnosti, tak na viacrozmernosti. Súvisí to určite shĺbkovým prienikom do myslenia, životného štýlu, kultúry ahistórie tejto krajiny. Nezabúda ani na krásu japonskej krajiny, na ktorú sa nepozerá len zexotického, očakávaného uhla, ale vidí ju očami chápajúceho avnímajúceho človeka, nenáhodne prítomného práve tu, vtomto kúte sveta.
Obraznosť mladej poetky skrýva nápaditosť, vášeň ibolesť, no aj cit pre mieru, zmysel pre jemnosti, poznateľné auchopiteľné len ľuďmi spoetickým videním. Práve takéto vnímanie sveta cítiť zo všetkých básní zbierky mladej, nádejnej atalentovanej poetky. Použité prívlastky je zvykom vyslovovať ako na bežiacom páse vsúvislosti so snáď každou jedinou unás vydanou zbierkou nového autora či autorky. ULukáčovej však nejde oobligátnu poklonu, ale okonštatovanie potešujúcej skutočnosti. Dokáže byť dravá ihravá, nápadito zmyselná – napr. „Pod svetrom / sa mi prebúdza koža achce žiť“. (z básne Znova vÓsake). Vo väčšine básní zbierky sa na povrch derie impulzívna mladosť, prejavujúca sa riavou obrazov, samotokov veršov, mladistvých túžob až závratne hriešnych, viných básňach prekvapí meditatívnosť, poznanie skutočnosti, že dôležité veci zostávajú dlho skryté ipred zrakmi citlivých umeleckých duší. Mnohé motívy možno pochopiť až vširšom kontexte, so zohľadnením japonských reálií, vktorých sa autorka cíti aj ako „Alica vkrajine Okinawy“ (v básni Okinawa), hoci inak prejavila výraznú suverenitu vpoznaní podstaty „japonskosti“. Autorka nám ponúka aj na jednej strane uchopiteľnú otvorenosť, na druhej strane komplikuje výraz, akoby sa zľakla návalov samoty či bolesti, ktoré ju prekvapia naliehavosťou pri procese poznávania nielen svojho vnútorného sveta, prudko sa meniaceho, často nevyspytateľného, vymedzeného aj oným zložitým erbovým pojmom „divosestra“.
Debut Evy Lukáčovej je príjemným prekvapením vsúčasnej slovenskej poézii. Okrem iného ukazuje zvláštnu skutočnosť, že sa na Slovensku vsúčasnosti viac darí ženám vpoézii ako vpróze. Možno ide len oprechodný jav, akým však určite nie je hodnota básnickej výpovede poetky E. Lukáčovej.
ŠPAČEK, Jozef: Cena Rubato ´99 za poéziu (Eva Lukáčová: Divosestra). In: Knižná revue, roč. IX, 28. 4. 1999, č. 9, s. 10.
