ղľáԾ
Lukáš Cabala: Satori vTrenčíne
Ilustrácie: Anna Cima
Bratislava: Artforum, 2020
Ako to dopadne, keď antikvariátnik napíše knihu? Výborne. Aočom je? Pochopiteľne, najmä oknihách, písaní atak trochu ovšetkom. Akeďže autor sa hneď vúvode prostredníctvom hlavnej postavy hlási kobľube magického realizmu, jeho príbeh sa neodvíja len tak dopredu, ale skôr sa šíri ako kruhy na vode.
Vincent žije vparalelnom Trenčíne s mrakodrapmi, metrom ačínskou štvrťou. Jeho priateľka Sára odchádza do Francúzska aon zostáva so svojimi knihami, filmami ahudbou sám. Na fyzioterapii sa zoznámi sKlárou, ktorá sa mu zapáči na prvý pohľad. Zrazu nevie, čo ďalej – pozvať ju na rande ariskovať, že ak to nevyjde, pokazí si veľmi príjemné cvičenie? „K farebným ponožkám si druhý raz vezme tričko, na ktorom je Kerouac. Len tak, aby ju vyskúšal, či zareaguje – to by bolo zlomové.“ (s. 15)
Aby si skrátil čas do ďalšieho stretnutia, začne si písať „Možný život Kláry“. Vjeho predstavách sa Klára ešte vten večer rozíde skórejským priateľom Robom (po dosť čudnom sexuálnom extempore; zrejme, aby bolo každému jasné, že tento vzťah fakt nemá budúcnosť). Vparalelnej realite paralelného vesmíru ju Vincent pozve do kina, akeď sa po filme rozprávajú ocestovaní včase, vzápätí ležia spolu vposteli apri nohách sa im hniezdi ich syn Jakub.
Ďalej sledujeme v skokoch Jakubovo detstvo, dospievanie, stratu oboch rodičov (ktorí sú zpríbehu doslova vymazaní) anekonečný boj s bolesťami chrbta arázštepom, čo zdedil po otcovi. Naozaj si chcel Vincent napísať práve takýto príbeh? „Zmiznúť vo svojom vysnívanom svete... lenže ani vjeho textoch nebolo všetko ružové. Aj tam sa hocikedy mohol spustiť rad komplikovaných nepríjemností...“ (s. 65) Akoby sa večne osamelý autor nevedel rozveseliť ani vo vlastnej predstavivosti. Dokonca sa náhodou ocitne vživej inštalácii obrazov Edwarda Hoppera – veď čo už môže byť osamelejšie...
Apritom žije vúžasnom novom Trenčíne, na ktorý sa môžete pozrieť ztridsiateho piateho poschodia mrakodrapu alebo si ho vychutnať vdobre známom historickom centre,včínskej štvrti si dať halušky na deväť spôsobov, ako ich trhovníka naučil pripravovať jeho čínsky dedko, alebo sa stratiť vzjavne nekončenom obchode soblečením. Trenčín sa stáva akousi ďalšou postavou rozprávania, nevšedným prostredím, ktoré ho aktívne dopĺňa.
Hoci jednotlivé scény rodinného života Vincenta, Kláry aJakuba pôsobia príjemne realisticky avieme sa snimi stotožniť (napríklad, ako sa Jakub hanbí kúpiť si zmrzlinu), celý príbeh halí oblak fantázie. Anavyše, je pretkaný hustou sieťou kultúrnych odkazov, ktoré nájdeme nielen vnázvoch kapitol (Vian vPekingu, Medianeras, Ružový mesiac), vúvode azávere knihy vpodobe citátov, ale aj vkonkrétnych obrazoch amedzi riadkami. Na jednej strane je to zaujímavý ponor do mysle knihomoľa, veď knihy majú vživote hlavných postáv nezastupiteľnú úlohu: predstavujú verných spoločníkov, cenný majetok, prácu (Vincent – Jakub pracuje vkníhkupectve), skúšku vzťahu ajsebavyjadrenie. Na druhej strane je na mieste otázka, koľko kultúrnych odkazov, či už priznaných, alebo naznačených, dokáže taká útla knižka zniesť. Myslím si, že vtomto ohľade sa autor dostal na samú hranicu únosnosti.
Satori vTrenčíne ponúka zaujímavé, nápadité aumne spracované rozprávanie oživote, túžbe ajej čiastočnom naplnení vo svete predstáv. Knihu dokonale dopĺňajú ilustrácie českej autorky Anny Cima, ktoré pomáhajú stvoriť jedinečný Trenčín – dôverne známy apredsa úplne iný. Vtomto debute sa naozaj oplatí zablúdiť.
