ղľáԾ
Kelly Sue DeConnick aValentine De Landro: Bitch Planet
Preklad: Kristína Kállay
Bratislava: Apart, 2020
Na komiks Bitch Planet 1: Výnimočný stroj sa môžeme pozerať ztroch rôznych uhľov pohľadu. Prvým je komiks samotný; žánrové dielo, príbeh, kresba. Druhým je jeho okázalý význam; feministické dielo. Atretím je jeho postavenie vmikrokozme slovenského komiksového aknižného trhu.
Komiks
Bitch Planet (á Kelly Sue DeConnick, kresba Valentine DeLandro) je séria, ktorá popisuje patriarchálno-fundamentalistický svet budúcnosti, konkrétne jeden jeho fragment – špeciálne vesmírne väzenie určené neposlušným aspurným ženám. Hlavnou hrdinkou je športovkyňa Kamou Kogo, ktorá sa nechala zavrieť úmyselne, aby na Bitch Planet našla svoju sestru. Vedenie väznice ju však chce využiť. Organizujú televízny turnaj vpomerne brutálnom športe, ktorý má okrem získania peňazí pre väznicu ukázať masám, že ženy sú slabšie ako muži.
Príbeh to je štandardný. Už sme tu podobné naratívy mali vo filmovej značke Rellay Smrti (Death Race – béčkový film sJasonom Stahamom zroku 2008 je len remakom scifi zroku 1975), v kultovom filme Battle Royale (Japonsko, 2000, r.: Kindži Fukasaku) či v populárnej sérii Hry oživot. Zhľadiska príbehu ajeho štruktúry sa vprvej knihe vpodstate neudeje nič, čo sme ešte nevideli. Klišé zväzenských príbehov sa prepletá sdystopickým scifi, vktorom médiá azábava vymývajú masám mozog.
Zaujímavejší je samotný svet – vládnu muži anáboženské organizácie, zatiaľ čo ženy majú vymývané mozgy. Krása asubmisivita sa unich cení nadovšetko akaždá, ktorá sa tomuto štandardu vymyká, je považovaná za kriminálničku ateroristku. Do tohto sveta však nazeráme len fragmentárne, cez dialógy alebo reklamy umiestňované vkomikse. Pri tom by ma lákalo preskúmať jeho históriu alebo nuansy bežného života.
Čo tým chcem povedať? Že príbeh je priemerný, kresba zaujímavá amám chuť na ďalšie diely, ale fanúšik sa zo mňa nestal.
Feminizmus
Hlavným pilierom komiksu je feminizmus. Respektíve, jeho alegorická forma. Základná premisa totiž nie je život, ale svet pod jarmom despotického patriarchátu aženy, ktoré zbierajú silu na to, aby sa mu vzopreli.
Na to, aby som tento komiks oslavoval ako progresívny, by som musel poprieť moju vlastnú (pop)kultúrnu pamäť. Nechápte ma zle; nie som proti tomu, nemám problém s tým, že vznikajú feministické aľavičiarske žánrové kúsky. Vyrušovala ma povrchnosť, sakou tvorkyne pristupovali klátke.
Vo svete Bitch Planet existujú len zlí muži. Existujú vňom len ženy – obete, ženy – konformistky aženy – tragické hrdinky. Je čiernobiely aplochý, bez nuáns, bez zaujímavej šedi atým pádom značne neuveriteľný. Aspoň vtomto prvom zväzku.
To dáva síce krásny priestor na jasne zadefinovaný konflikt, ale zároveň mám pocit, ako keby autorky nedôverovali svojmu publiku – metafory aalegórie nie sú dôvtipné, ale očividne deklarované. Boja sa azda, že ich príbeh nepochopíme?
Je to skôr feministická rozprávka než prepracovaný žánrový manifest, ato sa mi zdá akosi málo.
Trh
Na druhej strane obdivujem slovenské vydanie. Vzniklo v rámci umeleckého projektu APART. Vzásade ide očisto fanúšikovský projekt; niekto, napríklad prekladateľka Kristína Kállay si prečítala Bitch Planet vorigináli apovedala si, že to chce priniesť na Slovensko, pre slovenských čitateľov. Obdivuhodné, že sa to dotiahlo do konca. No itrochu kontraproduktívne.
Akcia, odvážna kresba ijednoduchosť komiksu má potenciál osloviť masového čitateľa (komiksov), avšak vydanie od APART toho asi nebude schopné. Vyšlo totiž vo veľmi limitovanom náklade aaj jeho distribúcia je obmedzená (napríklad na sieť Artforum). Navyše, cena prvého dielu sa pohybuje okolo 20 eur. Bežný čitateľ sa tak skôr dostane kčeským (a lacnejším) vydaniam superhrdinov.
Viem si predstaviť, že keby sa Bitch Planet rozhodli vydať Česi, hravo slovenské vydanie prevalcujú na všetkých frontoch.
Bitch Planet vslovenčine je teda skôr raritou pre pár nadšencov aintelektuálov (gendrovo neutrálne pomenovanie) než plnohodnotným obohatením našej domácej komiksovej kultúry.
Hodnotenie
Bitch Planet je zaujímavosť, ktorá neurazí, ale ani nenadchne. Má potenciál priniesť do našej komiksovej scény výraznejšiu feministickú vlnu, zapadne však prachom. Ak vás komiks zaujal, siahnite po ňom skôr, než sa tak stane. Aby sme sa dočkali aj pokračovania. Ďalšie diely by dojem mohli vylepšiť.
Juraj Búry (1991)
Vyštudoval estetiku na UKF vNitre. Odborne sa zaujíma oživú kultúru, popkultúru afantasy žánre. Osobne je zainteresovaný vdianí slovenskej fantastickej komunite – píše články na fanúšikovské weby, točí videá oslovenských autoroch aknihách. Momentálne žije vBratislave.
Foto: Chiara Rendeková (APART)
