ղľáԾ
Dana Podracká: Strážca zadných dvier
Bratislava: Perfekt, 2020
Dana Podracká je hlbinná nielen vo svojej poézii aesejach, ale ivknihách pre deti. Jej najnovšie dielo ztejto kategórie – Strážca zadných dvier – tiež pristupuje krozprávkovému príbehu spríťažlivou dávkou filozofie aalegórie.
Takéto rozprávky (určené starším deťom adospelým) odjakživa držia nad svetom tajomstiev avíťaziaceho dobra ochrannú ruku. Spomeňme napríklad Saint-Exupéryho Malého princa či Hesseho Podivuhodné posolstvo zinej hviezdy. Strážca zadných dvier sa vslovenskom literárnom kontexte rozprávkových kníh pre starších radí knáhrdelníku titulov, ktoré čerpajú inšpiráciu zduchovného bytia človeka. Tvorí ho detská tvorba Daniela Pastirčáka (od Damianovej rieky po Starca adieťa) aj nevšedná cesta lesom Olega aZuzky Šukových OČervenej čiapočke, ktorá tancovala svlkmi či detská fantasy séria Vladimíra Štefaniča Kráľovná zTammiru.
Text presvetľujú zlaté nugety, ktoré okrem alegorického posolstva (svetlo medzi slovami isvetlo ako stála prítomnosť dobra presakujúca príbehom) majú aj praktickú formálnu funkciu – pomáhajú čitateľom zorientovať sa vdialógoch. Oddeľujú jednotlivé repliky. Text je totiž prevažne dialogický, čo ladí sautorkiným implicitným zámerom poukázať na nevyhnutnosť neutíchajúceho rozhovoru svlastným srdcom.
Príbeh sa teda deje vdialógoch, vstretnutiach, vprepájaní postáv aich úloh do jednotiaceho celku. Všetko súvisí schrámovou stavbou, jeho výzdobou aočistou. Samozrejme, ide ochrám srdca. Žiaden zpútnikov nevyniká, neznamená pre celok viac ako niekto druhý. „Každý môže byť poslom vo veľkom príbehu.“ „Aby sme spolu vytvárali niečo, čo je viac než príbeh?“ spýtala som sa. „Čo môže byť viac než príbeh?“ „Láska.“ (s. 49)
Mená protagonistov sú príťažlivo významotvorné (posol so svietiacim korálikom vústach, pustovník, ktorému zčela lieta jastrab) akaždé jedno má nenahraditeľný podiel na tvorbe niečoho veľkého. To „veľké“ sa skladá zrôznych výnimočných čiastočiek (krištáľová slza, kubus, kľúč). Vzácne maličkosti tvoriace duchovný domov podnecujú vdeťoch túžbu vystavať si vnútorný chrám – miesto, ktoré sa nezrúti pod tlakom viditeľného.
Boj so zlom neprebieha na bojovom poli ani vobratnosti aodvahe smečom, ale vodvahe premýšľať ovidenom, zažitom, vodvahe hľadať súcit aodpustenie. Svetlo je predsa také pôvabné, až oslobodzuje aj srdce démona so špicatou žobráckou kapsou.
Ografickú úpravu sa postaral Palo Bálik aoilustrácie Jana Bálik, ktorá naplno spolupracuje so symbolikou textu. Všetky dôležité prvky, javy, postavy sú dôsledne umiestnené vpriestore pripomínajúcom chrámové vitrážové okno.
Strážca zadných dvier je duchaplnou prehliadkou alegórií, meditatívnou rozprávkou opotrebe strážiť si čisté srdce, pobáda detských čitateľov khlbšiemu záujmu osvoju duchovnú podstatu, ohodnoty nepreniknuteľné tmou.
„A kde je strážca?“ „Za dverami.“ „On stráži vnútri?“ „To je presné. Stráži vnútri,“ odvetil geometer zhrbený do pravého uhla, akoby to bola najprirodzenejšia vec na svete. (s. 65)
