ղľáԾ
Bohumír Bachratý: Ernest Špitz
Praha / Bratislava: vlastný náklad Zuzana aIvan Mušo, 2020
dvojjazyčne: slovenčina / angličtina
preklad do angličtiny: Carey Webb - Johnson
Vjúni vyšla druhá monografia oslovenskom výtvarníkovi, iniciátorovi vzniku Galérie mladých, neskôr Galérie Cypriána Majerníka, organizátorovi výstav Ernestovi Špitzovi, ktorý ako dieťa prežil holokaust, zomrel však predčasne na zákernú chorobu vo veku 33 rokov (1960). Obe monografie napísal kunsthistorik venujúci sa slovenskému ačeskému umeniu dvadsiateho storočia Bohumír Bachratý. Tá novšia, ktorú vydali Zuzana aIvan Mušovci, sa oproti prvej zdruhej polovice osemdesiatych rokov avydavateľstva Tatran líši vo viacerých bodoch. Výnimočnosťou je obrazová príloha, z približne 80 percent zostavená zdoteraz neznámych diel – obrazov akresieb Ernesta Špitza, ktoré sa podarilo získať od súkromných zberateľov. Na základe nich Bohumír Bachratý konštatuje súvislosti a možné vplyvy na výtvarníka. Vidí ich vumení francúzskej moderny, fauvizmu aHenriho Matissa, kubizmu Pabla Picassa, Georgea Braqua ainých.
,,Vduši aintelekte maliara iste aj profesijné vedomie aznalosť tvorby veľkých majstrov európskej maľby novej doby. Goya, Delacroix, Cézanne, Picasso, Braque, Rouault, Chagall, Matisse, Modigliani... Oni iďalší však vČeskoslovensku po roku 1948 už za takmer neprekonateľnou ,železnou oponou´.“ (s. 79)
Ernest Špitz vstupuje medzi profesionálnych výtvarníkov po maturite vroku 1948, keď začína študovať na Akadémii výtvarných umení vPrahe uprof. Jána Želibského, slovenského maliara generácie 1909. Ten mu podľa knihy priblížil umenie realizmu asmery európskej moderny 20. storočia asvojou tvorbou aj múzické inšpirácie – hudbu, koncerty, hudobníkov. Neskôr Ernest Špitz študoval vBratislave na Vysokej škole výtvarných umení, na oddelení figurálneho maliarstva uprof. Jána Mudrochaktorú absolvoval vroku 1953. Mudroch mladému Ernestovi sprostredkoval lekcie umenia francúzskeho postimpresionizmu amoderny po roku 1900.
,,Vsúradniciach času apriestoru bol Ernest Špitz jedinečný talent, prísľub, solitér azároveň vedúca osobnosť generačného hnutia mladých ,Nástup 1957´,“ konštatuje vtexte Bachratý. ( s. 7)
Ernest Špitz absolvoval vysokú školu dielom smotívom práce ašiestich žien hrabačiek odchádzajúcich zpoľa (č, 1956), v ktorom sa snaží štýlom prekročiť hranice daného socialistického realizmu. Na obraze badať vplyv slovenskej moderny Martina Benku.
Maľuje zátišia, portréty. Do povedomia sa však dostáva najmä svojimi expresívnymi, melancholickými kompozíciami, pocitmi, spomienkami na ťažké obdobie vojny aholokaustu, uhľokresbami, kresbami ceruzou alavírovaným tušom.
,,Obrazy akresby výkrikov abolesti. Žaloby aúzkosti. Tieňov ačiernej smrti,“ opisuje témy výtvarného diela autor knihy. ( s. 27)
Počas druhej svetovej vojny mal mladý Ernest pre židovský pôvod zakázané študovať. Rodičia s deťmi sa síce zachránili pred deportáciou, dlhý čas sa však museli skrývať vťažkých podmienkach vlese. Zo slov mladšieho brata Ernesta Tibora, ktorý žije vNew Yorku atakisto sa venuje maľovaniu, však vyplýva, že starí rodičia, strýkovia, tety, bratranci asesternice deportáciám neunikli, rodičom asúrodencom sa to však podarilo. ,,Kúkrytu vlese nám dopomohol dobrý človek, Ondrej Kutlík-Ťapeš zo Srňacieho. Brat Ernest vymyslel anavrhol stavbu bunkra zdreva azeminy vblízkosti liečivej sírouhlíkovej vody. Vďaka dobrému maskovaniu prenasledovatelia našu rodinu nenašli. Žili sme tu vtme amlčaní. Vzime, bez varenia, ohlade, vychudnutí na kosť akožu. Boli sme ako živé mŕtvoly, ale nepodľahli sme, vydržali sme.“ ( s. 15)
Hoci Ernest Špitz zomrel mladý, jeho energia azápal pre organizovanie výstav zanechali vslovenskom výtvarnom živote nezmazateľnú stopu. Galériu mladých premenoval na Galériu Cypriána Majerníka. Znamenala veľa najmä pre výtvarnú skupinu Galandovcov. Našli v nej hodnotný priestor pre svoje umenie vťažko skúšanej druhej polovici päťdesiatych rokov. Nová monografia odhaľujúca doteraz nepoznané dielo Ernesta Špitza snahliadnutím do jeho krátkeho života je vzácnym úkazom dávnej pamäti. Bez nej by niektoré skutočnosti upadli do nepoznaného zabudnutia.
