ղľáԾ
Joseph Conrad: Srdce temnoty
Preklad: Tomáš Hučko
Bratislava: Brak, 2020
Druhého prekladu Srdca temnoty sa po 60 rokoch zhostil šéfredaktor angažovaného mesačníka 辱á Tomáš Hučko avydalo ho vydavateľstvo Brak.
Novela Josepha Conrada Srdce temnoty vychádza vpaperbackovej väzbe prispôsobená dnešnému mladému čitateľovi neodradiť ho od svetovej klasiky sdoslovom literárnej vedkyne Kristíny Kállay, ktorá sa vo svojom výskume systematicky venuje ipostkoloniálnej teórii, ailustrovanou informatívnou prílohou, ktorú zostavil aatraktívneilustroval Jindřich Janíček. Obsahuje portréty kľúčových osobností astručný pohľad na detaily ich života, ktoré súviseli s kolonizáciou Konga sdôrazom na účasť Belgicka. Tieto udalosti sa priamo dotýkajú postáv Conradovej novely, hoci ich žiadna nekomentuje.
Afrika témou dňa
Joseph Conrad navštívil Afriku koncom 19. storočia, vdobe najväčšieho koloniálneho zápasu. The Scramble of Africa roztrhal kontinent medzi rôzne európske mocnosti azafarbil ho cudzími farbami. Túto zpohľadu kolonizátorov „nenásilnú farebnosť“ spomína vknihe aj postava kapitána Marlowa, cez ktorého autor tvrdo ironizuje optiku vtedajšieho človeka, nacionálne zmýšľajúceho, nadradeného arasistického: „Bolo tam množstvo červenej (britskej, pozn. D. M.) ato je vždy dobré znamenie, znamená to, že sa tam odvádza poriadna práca.“ (s. 19)
Vdoslove Kristína Kállay pracuje najmä sprednáškou nigerijského spisovateľa aotca modernej africkej literatúry Chinuu Achebeho reprezentujúcej negatívny postoj ku Conradovej novele. Ostro kritizuje autorov nezáujem oľudský faktor Afričanov; podľa neho Conrad Afriku dehumanizuje tým, že si ju berie len za kulisu pre rozklad jednej zanedbateľnej európskej duše. (s. 135 – 136)
Vprvom rade treba zopakovať, že Joseph Conrad sa sám plavil po rieke Kongo a na vlastné oči videl belgickú kolóniu na jej brehoch. Jej krv,bolesť a zločiny páchané na Konžanoch pre chamtivosť po zbere slonoviny. Kvôli zraneniam musel Afriku opustiť, no nedokázal onej nenapísať.
Marlow, aj Kurtz sú univerzálne postavy. Kým Marlow predstavuje človeka ambivalentného, relatívne dobrého, no vlažného vodpovedi na krutosť, Kurtz je obrazom manipulátora, nadradenosti, ktorá však nikomu zjeho rasy sama osebe neprekáža. Aimé Césaire, najvýraznejší hlas proti akejkoľvek podobe ľudskej nadradenosti, obžalúva Európu v50. rokoch 20. storočia z pokrytectva – prekáža nám, že sa Hitler – beloch niečoho takého neľudského dopustil na tisíckach belochov. Bolo to obdobie, keď sa ešte stále diali kolonizátorské krutosti napríklad vAlžíri.
Pripodobniť Kurtza kHitlerovi zdnešného pohľadu nie je bez merita. Belosi boli vSrdci temnoty rovnako očarení aovplyvnení osobnosťou Kurtza ako africkí domorodci. Conrad nehľadá zlo vAfrike, ani vjej vplyve na ľudskú príčetnosť, ale vsrdci človeka, ktorý sa dostal kmoci bez akejkoľvek kontroly. Kurtz je cieľavedomý až do samého konca auvedomuje si, že disponuje hrubou silou, hoci je to „len náhodný dôsledok toho, že niekto iný je slabší“. (s. 14)
Rovnako ani vpostave Marlowa nenájdeme jednoznačné odkazy najeho precitnutie zoptiky vtedajšieho človeka – žiadne pochopil som, bol som slepý. Úprimne ho prekvapuje, že čosi pre jeho prostredie zažité azaužívané, nefunguje, ak sa na to pozrie vlastnými očami. „Viete, to bolo na tom najhoršie, to podozrenie, že nie sú neľudskí.“ (s. 58)
Keďže je Conradovo Srdce temnoty už dielom moderny, ambivalentnosť kapitána Marlowa zapadá do významotvornej práce stextom. Charakterizuje ho implicitnosť, náznakovosť apodprahová irónia.
Srdce temnoty vkinematografii
Francis F. Coppola si zo Srdca temnoty pre svoj film Dnešná apokalypsa zroku 1979 zobral len rozprávačský postup. Hlavný hrdina sa plaví panoptikom amerického šialenstva vo Vietname a Kurtz sa tu stáva zrkadlom nezmyselnosti a šialenstva vojny.
Druhého filmového spracovania sa Srdce temnoty dočkalo vroku 1993, kedy sa tejto témy chytil britský režisér Nicolas Roeg, ktorý vo svojej tvorbe útočí práve na tie najhlbšie ľudské emócie, posadnutia atúžby. Jeho verzia je adaptáciou Conradovej novely.
Voboch filmoch bol Kurtzov rozpad zobrazený ako šialenstvo rozumu, no vknihe išlo o „šialenstvo srdca“. Je skutočne jednoduché vykresliť ho ako nepríčetného, no zároveň aj alibistické, pretože Conradov Kurtz je obrazom krutosti, ktorá sa považovala za správnu či aspoň ospravedlniteľnú.
K prekladu
dlhých, nabaľujúcich sa viet vangličtine prechádza vďaka Tomášovi Hučkovi ido slovenčiny. Hučko, ktorého vydavateľská iredakčná činnosť ukazuje záujem otémy nerovnosti, ateda ikolonializmu, vycítil osobitosť Conradovho štýlu venergických súvetiach aesenciu jeho malebných viet atraktívne preniesol do slovenčiny.
Napriek svojmu nešpecifikovanému, no aj tak jasnému historickému zasadeniu bije Srdce temnoty aj dnes? Stále vnás parazituje pocit nadradenosti a predsudky, ktorých zbúranie by nás neuveriteľne zmiatlo?
Dominika Madro (1990)
Vyštudovala slovenský jazyk aliteratúru na FiF UK vBratislave, následne dramaturgiu ascenáristiku na VŠMU. Vyhrala Martinus Cenu Fantázie 2019 iPoviedku pre deti 2019. Debutovala románom äٲԱ (KK Bagala, 2019). Píše recenzie irozhlasové rozprávky apripravuje fantasy román.
