ղľáԾ
ʴé Ivana Štrpku reflektuje aj pohlcuje nejednoznačnú, komplikovanú podobu sveta. V texte koexistujú motívy a podtextové „úvahy“ o zdanlivej inherentnosti vecí a javov na istej spoločnej platforme, ktorou môže byť len prenikajúce sa vedomie subjektu a jeho čitateľa.
